Červenec 2011

Jedlo ako liek

5. července 2011 v 20:53 | Sagisia a Suneis |  Strava
Ovos
Ovos je najmladšia zo všetkých obilnín, až v rannom stredoveku objavili jeho prednosti. Rímsky spisovateľ Plínius už v 1. storočí n.l. zaznamenal, že germánske kmene sa živia ovsenou kašou.
Naši predkovia používali ovos ako liečivo. Nielen zrno, ale aj slamu. Hlavne na zápaly kože a ekzémy.

Ako každá obilovina, aj ovos má špecifické vlastnosti, ktoré podporujú a upevňujú naše zdravie :

  • Lecitín, ktorý ovsené vločky obsahujú, je dôležitý pre výživu nervov

  • Je bohatým zdrojom vlákniny, vďaka čomu pomáha predchádzať zápche a udržuje správnu činnosť hrubého čreva

  • Vysoký obsah vitamínov skupiny B je dôležitý pre nervový systém

  • Je veľmi bohatý na fosfor, horčík a železo; vysoký je aj podiel zinku, ktorý má nezastupiteľnú úlohu v našom metabolizme

  • Vysoká energetická a nutričná hodnota vyplýva z vysokého podielu kvalitných bielkovín, ktoré sa svojím zložením veľmi približujú ideálnemu proteínu

  • Obsah tuku v zrne ovsa je 2 - 4 násobný oproti ostatným obilninám. Najväčšia jeho koncentrácia je v klíčku. Niektoré z odrôd majú viac než 10% tuku a jeho kvalita je vynikajúca. Najväčší podiel tvoria nenasýtené mastné kyseliny

  • Obsahuje zložité cukry ktoré sa plynulo rozkladajú v tele podľa potreby organizmu, čím dodávajú silu na dlhšiu dobu a nezaťažujú slinivku brušnú a iné orgány

  • Betaklugán obsiahnutý v ovsených otrubách pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a znižuje cholesterol

  • Sliz v ovse mastí a zmäkčuje vnútro tráviaceho traktu, čo pomáha pri zápaloch sliznice žalúdka a čriev
Vďaka svojej obrovskej nutričnej hodnote a ľahkej stráviteľnosti predstavuje ovos v ľudskej strave jednu z hlavných potravín.

Ľudoví liečitelia dodnes odporúčajú ovos nielen ako jedlo, ale aj ako liek. Pomáha pri chorobách nervovej sústavy a tráviacich ťažkostiach, zmierňuje riziko vzniku srdečných chorôb a infarktu, tlmí zvýšenú činnosť štítnej žľazy, posiľňuje organizmus pri vyčerpaní a únave. Zvonka pomáha pri liečbe kožných ekzémov.

Ovos poskytuje účinnú pomoc pri trávení. Glukany (látky ktoré obsahuje ovos) pôsobia ako ochranná vrstva na sliznici žalúdka a čriev.

Medzi ďalšie klady ovsa patrí, že stabilizuje cukor v krvi. Ovos je bohatý na uhľohydráty, ktoré sa pomaly vstrebávajú a tak dochádza k postupnému uvoľňovaniu energie. Cukor v krvi stúpa pomaly a plošne, jeho hladina tak zostáva vyrovnaná. V malom množstve obsahuje ovos aj fruktózu, ktorá na preniknutie do buniek (na rozdiel od glukózy) nepotrebuje inzulín a má tak schopnosť plnohodnotne nahrádzať glukózu v metabolických procesoch. Preto sa ovos odporúča najmä diabetikom.

Pravidelná konzumácia ovsa znižuje cholesterol.

V ovse je všetko, čo potrebujú vlasy, koža a nechty.

O strave

5. července 2011 v 20:45 | Sagisia a Suneis

Strava je prirodzená. Kde je prirodzenosť končí systém. Nie ste v systéme, kde nemôžete, musíte, nemusíte. Začínate byť sami sebou. Vymaníte sa zo systémov. Je to cesta sameho k sebe. Môžete sa oslobodiť od všetkých systémov a ďaľej sa rozvíjať na duchovnej úrovni. Mali by ste prísť k rozhodnutiu: toto je dobré, toto mi vyhovuje, toto chcem . . .
Nebudem sa riadiť väčšinou, nebudem spútaný väčšinou, budem výnimočný. Ak nemáte silu zostanete vo väčšine. Ak máte silu a vykuknete rodina Vás tlačí naspäť, aby ste neboli príkladom, že sa dá niečo zmeniť, že máte tú silu byť sám sebou. Iná cesta k slobode nie je. Len cez svoje dogmaty, prekážky. Tam budeme rásť. Študovanie nám nepomôže, pomôže nám len prax. Strava musí vyhovovať môjmu telu, nie môjmu jazyku a myseľ si vymýšľa prečo nie.

Bdelé vnímanie

3. července 2011 v 13:11 | Sagisia a Suneis |  News, a denne poznatky života..

Bdelé vnímanie


Bdelé vnímanie
Uvedomovanie si, všímavosť, pozornosť, bdelosť, pozícia pozorovateľa... to sú pojmy označujúce rovnakú vec. Byť bdelý znamená vedome žiť, celý deň, týždeň, rok, alebo aj celý život. Je to neustále uvedomovanie si svojej situácie, vnemov, myšlienok a konania. Napríklad keď idem po ulici, vnímam vzduch okolo seba, spev vtákov, približovanie sa k ostatným ľuďom, svoje myšlienky, dych, svoje telo, ako jedna noha predbieha tú druhú. Keď jem, tak viem, že hryziem a prehĺtam, keď bežím, uvedomujem si svoj dych, i kadiaľ bežím a kam dopadajú moje chodidlá... Teraz si možno niekto povie, veď ja tiež viem, že idem nakupovať, že idem do práce a viem, čo robím. Nie je to ale také jednoduché. Koľkokrát sa vám už stalo, že ste zamkli dvere a vzápätí ste sa vrátili o tom presvedčiť? V tú chvíľu ste mysleli na niečo úplne iné a vôbec ste nevedeli, čo práve robíte. Koľkokrát ste niečo hľadali? To sa v bdelosti stať nemôže, pretože bdelý človek vie, že otáča kľúčom, a potom ten kľúč ani nemusí hľadať, pretože si je vedomý toho, kam ho dáva. Bdelosť je nepretržitá pozornosť. Pri bdelosti nelipneme na veciach, sme v pozícii nezúčastneného pozorovateľa.

MYSEĽ

Naša myseľ si funguje iba tak, bez našej kontroly. Neveríte? Čo robíte, keď niekam idete, alebo sedíte v aute? Rozprávate si pre seba. Stále, celý deň, celý život, pred zaspaním a hneď ráno po prebudení roztáčate ten istý kolotoč. Výsledkom je nemožnosť pripustiť iný názor, zmeniť vyšliapanú stereotypnú cestu. Myseľ takéhoto človeka okamžite odsúdi iný názor, hudbu, životný štýl, jedlo alebo program v televízii. Táto hudba sa mi nepáči, povie si človek, ale bez toho, aby si tú hudbu vypočul. Myseľ okamžite zasiahne a človek s definitívnosťou odsúdi všetko, s čím sa nezhoduje jeho presvedčenie.
Stále premýšľame o tom, čo bolo, ospravedlňujeme svoje činy a hľadáme ospravedlnenie u druhých. To činy nepostaví do lepšieho svetla, iba z toho máme dobrý pocit, keď s nami niekto súhlasí, keď sa nás niekto zastane. Koľko som už počul viet typu: "A ja som mu povedal, nech sa mi do toho nepletie a predstavte si, on na mňa začal kričať." A teraz chceme počuť od nášho poslucháča, ako máme pravdu, a že jednáme správne. Často naším poslucháčom bývame my sami a našepkávačom a ospravedlňovateľom je naša myseľ.

MYSLENIE A VNÍMANIE

"Obyčajní ľudia vnímajú tak málo, že zabudli, že medzi myslením a vnímaním je rozdiel. Zabudli do takej miery, že sa domnievajú, že to, čo si myslia, je to, čo vnímajú. Svoje myšlienky premietajú do vonkajšej reality, a tak sa ustavične vzďaľujú skutočnosti, zamieňajúc ju za svoje myšlienky." Victor Sanchez
Myslenie nie je vnímanie. Myslenie človeka je zamerané na vonkajší svet, kde sa chytá jednotlivých prežitých situácií, a potom ich neustále prehodnocuje, čím sa k nim púta. Myseľ navyše prežitú realitu zmení a prestáva vnímať svet taký, aký je, a nahradzuje ho vlastným myslením. Hovoríme si tak stále pre seba o svojom živote, čo sme robili, obhajujeme svoje činy, cítime sa urážaní, alebo si práve vytvárame svoje starosti. Myslenie je súčasť nášho ega. Práve myslením udržujeme svoju predstavu o sebe a o tomto svete.
V bdelej pozornosti, alebo pri meditácii je človek obrátený dovnútra, je vedomým "u seba", na vonkajšie veci hľadí bez toho, aby sa k nim nejako viazal, či sa s nimi stotožňoval. Meditácia funguje kdekoľvek a kedykoľvek, prečo ju teda obmedzovať iba na určitú dennú dobu, polohu tela a zatvorené oči?

PRÍTOMNÝ OKAMIH

Minulosť, prítomnosť, budúcnosť - čas. Žijeme vo svete, ktorý nie je stály, hodiny sa nikdy nezastavia. Niektorí hádajú budúcnosť, iní premýšľajú nad svojou minulosťou a hodnotia svoje činy, stále dookola premieľajúc v myšlienkach "mal som to urobiť?", "nemal som tam chodiť", "mal som mu to povedať", "čo si o tom myslím", "včera som bol na záhrade". Všetky myšlienky sa sústreďujú na minulosť alebo budúcnosť, myseľ nedokáže zostať v prítomnosti. Pritom práve prítomnosť je jediný okamih, ktorý môžeme ovplyvniť. Iba ten nepatrný okamih, taký krátky, a predsa je v ňom ukryté veľké tajomstvo. Prečo sa zaoberať svojimi činmi v minulosti a ich ospravedlňovaním? Tie sa predsa nedajú zmeniť, dá sa z nich iba poučiť. A budúcnosť, tá nám predsa tiež nepatrí, ďalší okamih tu už nemusíme byť. Každodenné starosti, ktoré si ľudia robia, sú zbytočné, pretože zajtrajšok môže prebehnúť úplne inak. Potom si hovoríte, ja som sa tak trápil a ono sa to vyriešilo úplne inak a včerajšie trápenie bolo zbytočné. A prítomnosť? Rozumom je nepostihnuteľná. Ak sa ňou začne zaoberať, stane sa minulosťou. Chápete? Ááá, teraz, už to mám... Teraz, hneď, TO! Teraz a čo? TO - no, už je to predsa dávno preč... Prítomný okamih je vždy nový.

NA ČO JE TO VLASTNE DOBRÉ?

Spoznáte sami seba, svoje myšlienky, postoje, odhalíte svoje rutiny a spoznáte zvyky ostatných ľudí. Zbavíte sa predsudkov a falošných ciest, lebo budete sami vidieť. Budete vidieť do ľudí, vnímať ich slabiny a zámery, prestanete plytvať energiou, rozčuľovať sa a hnevať. Budete stále kľudní a rozvážni, nič vás nevyvedie z miery, umožní vám to vstup do bdelých snov tým, že si bdelosť prenesiete aj do spánku. Prestanete mať pocit "strateného času" v rôznych situáciách života, začnete vnímať maličkosti a budete z nich mať obrovskú radosť. Aj padajúci list zo stromu vás naplní šťastím, príde k vám sloboda a mnoho ďalších vecí, ale skúste si to sami...
Bdelosť mi dala viac než všetky možné teórie, knihy, názory a diskusie. Je to zážitok bytia, ktorý patrí iba vám (a veľmi ťažko sa prenáša do slov).

AKO ZAČAŤ?

Prax je vlastne jednoduchá, uvedomujte si čo najviac seba i svoje okolie, zameriavajte sa na to, čo prežívate, vnímate, myslíte, hovoríte, atď.
Môžete si to skúsiť hneď teraz. Vaše oči sledujú jednotlivé riadky textu. Uvedomte si, kde sedíte a v akej polohe máte telo, ruky, ako dýchate a vôbec celé prostredie okolo vás. Upokojte svoje myšlienky a buďte čo najpozornejší. Čítajte text a snažte sa ho vnímať. Keď píšem tieto riadky, vnímam, ako prsty behajú po klávesnici, ako sa dívam na monitor a uvedomujem si polohu môjho tela a zvuky okolia.
Úplne najjednoduchšie (relatívne) je ísť po ulici a skúsiť byť bdelý iba chvíľku, kým dôjdete k blízkemu cieľu, iba pár krokov. Uvidíte, že to nie je nič jednoduché. Takto si uvedomujte maličkosti ako je obúvanie topánok, nastupovanie do auta, atď. Skúste tiež k niekomu prísť a niečo mu povedať, bdelo. Vyslovujte slová zreteľne a bez chvatu - vedome. Uvidíte, aká je to zmena oproti normálnemu nevedomému hovoreniu, keď narozprávate toľko zbytočných slov. Ďalej môžete skúšať všetko, čo vás napadne, bdelo jesť, chodiť, čítať, dívať sa na televíziu alebo trebárs nakupovať v obchode. Nemusíte hovoriť: "práve teraz sedím, práve teraz kráčam, práve teraz dýcham" - ide to aj bez myšlienok, jednoducho si nič nehovorte a robte to.
Spočiatku je veľmi ťažké pozornosť udržať na dlhšiu dobu, neskôr to je ale stále ľahšie aj vo vypätých situáciách. Časom udržovanie pozornosti začne fungovať automaticky. Ešte neskôr vám bdelosť bude pripadať úplne samozrejmá a prirodzená. Dokonca sa budete čudovať, prečo to nevnímajú aj ostatní ľudia.
A čo teraz na konci tohoto odstavca? Ste stále bdelí? Čo váš dych a poloha tela?

BDELOSŤ A DYCH

Pozorovanie svojho dychu je jedným z najúčinnejších nástrojov, ako utíšiť myseľ. Nie je nutné meniť rytmus vášho dychu, nemusíte robiť vôbec nič. Aj tak keď pozorujete dych, trochu sa prehĺbi. Pokiaľ vnímam svoj dych, pravidelný nádych a výdych, po chvíli mám pocit, akoby ma tento vzduch prečisťoval. S každým nádychom sú myšlienky slabšie a pozornosť ostrejšia, ako by sa vo mne preháňal vietor.

BDELOSŤ A CHÔDZA

Chodíme často, denne. Chodíme po peniaze do banky, na obed, nakupovať, do kina. Chôdza sa stala automatickou činnosťou, chodíme, aby sme niekam došli, naše kroky majú cieľ. Koľkokrát ani nevieme, kadiaľ sme išli a čo sme videli po ceste. Naša myseľ je zamestnaná premýšľaním. Pritom v chôdzi môžete objaviť najkrajšiu meditáciu. Je to jednoduché, stačí iba ísť a dívať sa okolo seba, nechať na seba pôsobiť prostredie, upokojiť myseľ, prehĺbiť dych a byť. Zrazu zistíte, že chodíte radi, iba tak. Nepotrebujete ísť niekam, nemusíte mať cieľ, samotná chôdza sa stane cieľom - tým najkrajším. Keď budete pri chôdzi pozorní, začnete to cítiť - energiu a pohodu. Vaše kroky budú iné. Začnú to cítiť aj ľudia okolo vás. Nech pôjdete kamkoľvek, vaša chôdza bude ako prechádzka v lese, kľudná a naplňujúca. Ľudia okolo vás si začnú hovoriť: ten človek má dnes dobrý deň, ale vy žiadny lepší mať nebudete, všetky vaše dni budú dobré.
Jedného dňa som šiel, od "nikadiaľ", nemal som cieľ. Bola jeseň a padalo farebné lístie, vietor sa so mnou hral. Sledujem svoj dych, pozorujem farby a listy ako poletujú vo vetre. Po chvíli som stretol človeka. Zastaví sa a pýta sa: "Kamže ideš v tomto počasí?" "Idem sa prejsť do lesa", odpovedám. "A prečo ideš do lesa? Huby už nerastú." Je to škoda, že sme z chôdze urobili iba prostriedok k zisku a dosiahnutiu našich cieľov.

NIEKOĽKO RÁD

Nesnažte sa proti myšlienkam bojovať, iba ich tým posilníte. Pokiaľ ich chcete oslabiť, zamerajte sa do vnútra samého seba a vnímajte svet okolo bez toho, aby ste ho posudzovali. Začnite deň utíšením myšlienok, je to dôležité. Bdelosť skúšajte vo všetkých situáciách, spočiatku je však ľahšie udržať bdelosť keď ste sami; napríklad pri chôdzi a jednoduchých činnostiach. Zo začiatku je praktizovanie bdelosti obtiažne pri jednaní s ľuďmi a vo vypätých situáciách, postupom času sa to stáva tým najkrajším. Je ľahšie začať hneď ráno, než sa snažiť udržať pozornosť uprostred dňa. Pokiaľ ste unavení, v nudnej situácii a máte problém udržať bdelosť, zmeňte túto situáciu alebo urobte niečo nevšedné. Pokiaľ na bdelosť nemáte vôbec náladu, prečítajte si nejakú knihu alebo článok, ktorý vás motivuje. Tiež je dobré vymeniť si skúsenosti s niekým, kto bdelosť praktizuje.
(článok je zo stránky www.poznanie.sk)

Liečivé bylinky

3. července 2011 v 13:01 | Sagisia a Suneis |  Bylinky, magické sily..
Všetci vieme, že liečivé bylinky liečia. Ako ale môže pár lístkov alebo usušených korienkov nejakej rastliny pomôcť odstrániť naše zdravotné problémy? Je to neviditeľné vyžarovanie, ktoré môžu vidieť jasnovidci žiariť z liečivých rastlín, čo nás lieči, alebo sú to chemické zlúčeniny, ktoré liečivé bylinky obsahujú?
Ak budeme sledovať proces liečenia na úrovni tela, bude sa zdať, že to, čo lieči, je celý komplex látok, ktoré liečivé bylinky obsahujú. Znie to presvedčivo - doplníme to, čo telu chýba, a bude znovu fungovať. Čo ale v prípade homeopatických prípravkov, v ktorých sa prítomnosť chemických zlúčením už ani nedá zistiť, lebo pôvodná látka je miliónty krát riedená vodou? Rovnako tak v prípade, keď sa liečivá rastlina iba priloží na choré miesto a nedostane sa do fyzického kontaktu s naším telom, nie je možné vysvetliť jej liečivú silu na hmotnej rovine.
V prípade energetického neviditeľného vyžarovania liečivých byliniek je nutné povedať, že najväčšiu vitalitu majú rastliny čerstvé. Usušením toto vyžarovanie výrazne klesá a dlhodobejším skladovaním sa úplne stráca. Mnohé liečivé bylinky však účinne liečia aj po niekoľkých rokoch skladovania.
Čo teda v liečivých bylinkách lieči? Je to neuveriteľné, ale liečivé rastliny neliečia. Oni iba vytvárajú most k energii, ktorá lieči. Každá bylinka totiž obsahuje v sebe určitú veľmi jemnú, vyššiu vibráciu, ktorá na základe rovnorodosti vytvorí most k žiareniu Svetla. Táto vyššia vibrácia ovplyvňuje každú liečivú bylinku po všetkých stránkach a prejavuje sa v jej vzraste, farbe kvetov či tvare lístkov, vo farebnom spektre jemnohmotného vyžarovania a v neposlednom rade i v obsahu látok v organických zlúčeninách rastlinky.
Ako to celé funguje? Každá choroba je určitým spôsobom porušením harmónie, a tým aj porušením prirodzeného toku energie, ktorá oživuje naše telo. Ak sa človek nejakým spôsobom postaví proti tejto energii, napríklad zlými povahovými vlastnosťami, alebo sa vplyvom nízkych žiadostí obklopí temnými energiami, vytvoria sa v jeho tele bloky, životná energia nemôže prúdiť do celého tela, a preto niektoré jeho časti prestávajú správne fungovať. Liečivá bylinka pri liečení vytvorí svojím vlastným spektrom vibrácií most ku chýbajúcemu žiareniu, ktoré potom môže znovu do nášho tela prúdiť, a lieči ho.
Na každú chorobu existujú liečivé bylinky, ktoré vo svojej základnej vibrácii obsahujú presne také žiarenie, aké človeku chýba. Dnes je známych viac ako 4000 liečivých rastlín, ktoré boli človeku dané na pomoc v jeho utrpení, kým sa nenaučí odstrániť to, čo narušuje jeho vnútornú harmóniu. Lebo choroba tela často iba poukazuje na chorobu ducha.