Tajomný Bradáč

11. prosince 2006 v 23:21 | Sagisia a Suneis |  skutočné zážitky a príbehy
Keď sme s manželom kupovali dom so záhradou, boli sme presvedčení, že je to naše najlepšie rozhodnutie. Deti budú celý deň behať vonku a my si večer s kamarátmi ugrilujeme dobré mäsko a do noci sa budeme rozprávať pri pohári vína. Dom bol síce ošarpaný, no po rekonštrukcii vyzeral ako nový. Vždy, keď som v ňom varila večeru a pozorovala, ako manžel skladá nábytok a deti šantia vonku so psom, vliali sa mi do očí slzy radosti. To som ešte netušila, že v dome nie sme sami. Čudné veci sa začali diať až po tom, ako sme sa úplne zabývali. Jedného jesenného večera manžel založil v kozube oheň a odvtedy naša idylka zmizla. V obývačke sa totiž noc čo noc ozývali podozrivé zvuky. Akoby sme počuli kroky a posúvanie nábytku. Počuli sme aj zachrípnutý hlas a otváranie zásuviek. Keď manžel zišiel dole, hrmot na chvíľu prestal, no len do okamihu, kým sa nevrátil do spálne. Na tretiu noc spal radšej dolu pri kozube. Zobudil h zarastený muž v uniforme. Kričal naňho, aby sme odišli z jeho domu. Keď ho vraj neposlúchneme a ešte raz založíme oheň v kozube, postará sa, aby sa naše deti nemali dobre. Táto neuveriteľná situácia sa opakovala každú noc. Muž s bradou nás zobudil, nadával nám a kričal. Pozvali sme k nám spať aj niekoľko známych, no zachrípnutý hlas nemal rešpekt pred nikým. Samozrejme, že po tejto skúsenosti k nám nik nechcel chosť na návštevu. Po roku sme dom predali. Oveľa neskôr sme sa dozvedeli, že patril jednému krutému lesníkovi, ktorý spolupracoval s fašistami. Mal na svedomí veľa nevinných obetí. Keď prišli počas vojny do dediny Rusi, zamkol sa v dome. Na mieste, kde dnes stojí kozub sa obesil. Jeho telo viselo niekoľko dní v izbe, až kým ho susedia nenašli. Dnes viem, že nie je nič horšie, ako bývať v dome, o ktorý sa musíte deliť s duchom.
Mariana, 32 rokov
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Natalia Prekopova Natalia Prekopova | E-mail | 10. března 2007 v 12:47 | Reagovat

Tent pribeh mi pripada ako vystrihnuty z nejakeho strasideleho hororu,obdivujem odvahu tejto rodiny ze v takomto dome vydrzala zit jeden cely rok. Musel byt strasny ten pocit odist z domu  v ktorom ste si predstavovali prezit zvysok svojho zivota.Rodine drzim palce a prajem POKOJNY zvisok zivota.

2 sagisia sagisia | 17. dubna 2007 v 12:32 | Reagovat

podla mna mas uplnu pravdu

3 majuska majuska | 24. února 2008 v 19:43 | Reagovat

no ja keby som toto mala preživat tak uz som asi v blazinci

4 lubco lubco | E-mail | 19. dubna 2008 v 23:44 | Reagovat

pri citani tohto clanku mi isiel mraz po chrpte a mam pocit ze daco podobne sa deje unas doma hlavne vecer pri splne ked sa budim na nepriemny pocit s pritomnosti inej osoby umna v izbe. Neni to nic priemne a vobec este toto

5 juraj juraj | E-mail | 23. prosince 2008 v 16:30 | Reagovat

no tak to je uzasne.ja som tiez maval kym som byval u rodicov taketo navstevy,neviem kto ma to chodil navstevovat,no nebal som sa

6 tarotka tarotka | 26. září 2010 v 13:30 | Reagovat

Dobré články, ale patrilo by sa uviesť zdroj...

7 duc duc | 3. prosince 2010 v 18:42 | Reagovat

skusal si ho dakedy odtial vahnať nie preto ze by ti zavadzal vysvetlimu ze chcel by si byvať sam so ženou azda ťa pochopí

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama