Prosinec 2006

špiritizmus v dlhej skratke..:-)

28. prosince 2006 v 15:05 | Sagisia a Suneis |  Špiritizmus
Špiritizmus! Medialita! Mocne planie spor pre a proti nim. Nie je mojou úlohou hovoriť o protivníkoch a ich horlivosti v popieraní špiritizmu. Bolo by to plytvanie časom. Každému logicky uvažujúcemu človeku totiž postačí, keď si prečíta o spôsobe tzv. skúmania alebo bádania, aby sa presvedčil, že sa v tom zračí úplná neznalosť a rozhodná neschopnosť "bádateľov".
Prečo? Ak chcem preskúmať pozemskú oblasť, musím sa riadiť podľa toho, aká je zem a jej zloženie. Ak chcem prepátrať more, nezostane mi nič iné, ako riadiť sa pri tom vlastnosťou vody a používať pomôcky, zodpovedajúce vlastnosti vody.Vyzbrojiť sa na vodu rýľom a lopatou alebo vŕtačkou by ma asi v mojom výskume ďaleko nedoviedlo. Alebo mám snáď poprieť jestvovanie vody preto, že známejšiu a pevnejšiu zem môžem ľahko prerezať rýľom? Alebo preto, že sa po nej nedá chodiť nohami, ako som zvyknutý po pevnine?Odporcovia povedia: "To je rozdiel, veď jestvovanie vody vidím a pociťujem, to vari nikto nemôže poprieť!"Ako je to dávno, keď sa energicky popieralo jestvovanie miliónov pestrofarebných živých tvorov v jedinej kvapke vody, o ktorých dnes už vie každé dieťa! A prečo sa to popieralo? Len preto, že ich nebolo vidieť! Až potom, keď bol vynájdený mikroskop, bolo umožnené ten nový svet vidieť, pozorovať a poznať.Tak je to i s mimohmotným svetom, s takzvaným oným svetom! Staňte sa konečne vidiacimi! A len potom si dovoľte posudzovať! To záleží od vás, nie od "onoho sveta". Vy máte v sebe okrem svojho hrubohmotného tela ešte aj látku z iného sveta, zatiaľ čo tí zo záhrobia vaše hrubohmotné telo už nemajú.Požadujete a očakávate, že sa vám obyvatelia záhrobia sami priblížia (dajú znamenie, atď.), hoci oni už hrubohmotnosť neovládajú.Čakáte, že oni vám budú dokazovať svoju existenciu, zatiaľ čo vy sami tu sedíte s postojom sudcu, vy, ktorí okrem hrubohmotnosti rovnako používate i hmotu onoho sveta.Stavajte mosty vy, ktorí ich môžete stavať! Pracujte konečne s jemnohmotnou látkou, ktorá je aj vám k dispozícii a staňte sa tak vidiacimi! Alebo mlčte, ak tomu nerozumiete a vykrmujte ďalej len to hrubohmotné, ktoré bude čoraz viac zaťažovať vaše jemnohmotné telo.Raz príde deň, keď sa jemnohmotné bude musieť oddeliť od hrubohmotného tela a zostane potom bezvládne ležať, pretože si celkom odvyklo pohybovať sa lietaním. Veď aj to, ako všetko, je podrobené pozemským zákonom a takisto i pozemské telo.Len pohyb dáva silu! Nepotrebujete médiá, aby ste poznali jemnohmotnosť. Pozorujte len život, aký vedie to jemnohmotné vo vás. Svojou vôľou mu dajte všetko, čo potrebuje k zosilneniu. Alebo chcete poprieť tiež existenciu svojej vôle preto, že ju nevidíte a ani nemôžete nahmatať?Ako často pociťujete účinky svojej vôle vo vás samých! Pociťujete ich síce jasne, ale nemôžete ich ani vidieť ani uchopiť. Či už je to povznesenie, radosť alebo žiaľ, zlosť alebo závisť. Len čo má vôľa účinky, musí mať aj silu, spôsobujúcu tlak; bez tlaku totiž nemôže byť ani pôsobenie ani pociťovanie. A kde je tlak, tam musí pôsobiť nejaké teleso, niečo pevné z tej istej látky, inak nemôže nastať nijaký tlak.Musia to teda byť pevné útvary z takej látky, ktorú vy svojím hrubohmotným telom nemôžete ani vidieť ani nahmatať. A takou je hmotnosť oného sveta, ktorú môžete spoznať iba rovnorodosťou, sídliacou tiež vo vašom vnútri.Podivný, ba často až smiešny je spor, či jestvuje alebo nejestvuje život po pozemskej smrti. Kto dokáže pokojne, bez predsudkov a bez vlastného priania rozmýšľať a pozorovať, čoskoro zbadá, že skutočne všetko, celkom všetko svedčí o pravdepodobnosti jestvovania inohmotného sveta, ktorý dnešný priemerný človek nie je schopný vidieť. Jestvuje tak mnoho dejov, pripomínajúcich stále a stále iný svet, ktoré jednoducho nemôžeme nechať bez povšimnutia a odsunúť ich nabok ako nejestvujúce.Naproti tomu o bezpodmienečnom zániku po pozemskom úmrtí nesvedčí nič, iba prianie mnohých ľudí, ktorí by sa tak radi vyhli každej duchovnej zodpovednosti, pri ktorej neprichádza do úvahy rozumová múdrosť a obratnosť, ale len skutočné cítenie.Teraz si však povieme o prívržencoch špiritizmu, špiritualizmu atď. Nech už to nazývajú akokoľvek, nakoniec z toho vyplýva vždy jedno, že sú to veľké omyly!Títo prívrženci sú Pravde často omnoho nebezpečnejší ako protivníci a spôsobujú tiež väčšie škody!Spomedzi miliónov ľudí sa len málo nájde takých, ktorí si dajú povedať pravdu. Väčšina z nich je zapletená v obrovskom venci malých omylov, ktoré im už nedovolia nájsť z neho cestu k jednoduchej Pravde. Kto je tu vinný? Či snáď obyvatelia druhého sveta? Nie! Alebo médiá? Tiež nie! Len samotný jednotlivec! Nie je dostatočne vážny a prísny voči sebe samému. Nechce sa striasť predpojatých názorov, bojí sa rozbiť obraz o druhom svete, ktorý si sám vytvoril, a ktorý mu v jeho fantázii po dlhý čas dával pociťovať posvätnú hrôzu a akúsi blaženosť.A beda tomu, kto sa toho dotkne! Každý prívrženec už má pripravený kameň, aby ho po ňom hodil! Drží sa toho pevne a je ochotný záhrobných obyvateľov skôr nazvať klamármi alebo pokušiteľskými duchmi, alebo obviniť médiá z neschopnosti, než by sám seba pokojne preskúmal a uvážil, či jeho predstava snáď nebola falošná.Kde by som mal začať, aby som vykorenil toľkú burinu? To by bola práca bez konca. Nech je teda to, čo tu hovorím, len pre tých, ktorí skutočne vážne hľadajú; lebo len takí majú nájsť.Príklad: Nejaký človek navštívi médium, či už slávne alebo nie. Sú s ním ešte aj iní. Začína špiritistická "seansa". Médium "zlyhá". Nebude z toho nič. Následok? Niektorí na to povedia: Médium nestojí za nič. Iní zase: Celý špiritizmus je nanič. Skúmajúci sa bijú do pŕs a prehlasujú: Tak často overené schopnosti média boli podvodom; lebo keď prídeme my, médium sa neodváži ničoho. A "duchovia" mlčia!Veriaci a stúpenci však odchádzajú stiesnení. Povesť média tým trpí a pri viacnásobnom "zlyhaní" môže úplne zaniknúť.Ak má médium dokonca niekoho na spôsob manažéra a sú s tým spojené peňažné príjmy, manažér bude nervózne naliehať na médium, aby sa predsa len trochu namáhalo, keď už ľudia za to platia, atď. Skrátka: Dostaví sa pochybnosť, výsmech, nespokojnosť. Pri novom pokuse sa médium kŕčovite vynasnaží zahĺbiť sa do mediálneho stavu. Pri tom v akomsi nervóznom vlastnom ohúrení možno nevedomky povie čosi, čo sa domnieva počuť, alebo sa uchýli k priamemu podvodu, čo napríklad hovoriacemu médiu nie je príliš ťažké.Posudok: Klamstvo, zamietnutie celého špiritizmu, lebo niektoré médiá možno za takýchto okolností siahli po klamstve, aby sa vyhli vzrastajúcemu nepriateľstvu. K tomu niekoľko otázok:1. V ktorej vrstve ľudí niet podvodníkov? Či sa kvôli niekoľkým klamárom hneď odsudzuje aj celé umenie poctivo pracujúcich?2. Prečo práve tu a skutočne nikde inde?Tieto otázky si môže každý sám zodpovedať.Ale kto nesie hlavnú vinu za také nedôstojné pomery? Médium iste nie, ale samotní ľudia! Jednak svojimi príliš jednostrannými názormi, ale predovšetkým svojou totálnou nevedomosťou nútia médium voliť medzi nespravodlivou nevraživosťou alebo klamaním.Zriedkakedy dovolia ľudia médiu ísť nejakou strednou cestou. Hovorím tu o médiu, ktoré možno brať vážne. Netýka sa to takých ľudí, ktorí majú len mediálny nádych, ale svoje chatrné schopnosti sa snažia dostať do popredia. Som tiež ďaleko od toho, aby som sa zastával akýmkoľvek spôsobom početných družín médií. Vlastná hodnota, hodnota špiritistov združujúcich sa okolo médií, sa totiž nájde len v najzriedkavejších prípadoch. Výnimkou sú len vážni bádatelia, ktorí sa blížia k tejto novej oblasti so snahou učiť sa, ale nie, aby sa proti nej stavali ako sudcovia a k tomu ešte nevedomí.Väčšine takzvaných veriacich neprinášajú tieto návštevy "seans" nijaký pokrok, ale stagnáciu alebo krok späť. Stávajú sa tak nesamostatnými, že sami už nemôžu o ničom rozhodnúť, ale pri všetkom si vyžadujú radu "záhrobných bytostí". Často ide o najsmiešnejšie veci, väčšinou pozemské maličkosti.Vážny bádateľ alebo skutočne hľadajúci človek sa pri tom vždy pohorší nad nevýslovnou obmedzenosťou práve tých ľudí, ktorí sa ako stáli návštevníci médií roky u nich cítia "ako doma".S náramne múdrym a povýšeneckým výrazom hovoria najväčšie nezmysly a vysedávajú tu s pokryteckou pobožnosťou. Oddávajú sa pritom príjemnému vzrušeniu nervov, ktoré im v ich fantázii prináša styk s neviditeľnými silami.Mnohé médiá sa pri tom slnia v lichotivých rečiach takých návštevníkov, ktorí tým v skutočnosti dávajú najavo len sebecké priania, aby sami "zažili" čo najviac. Ale taký "zážitok" pre nich znamená len počuť alebo vidieť, jedným slovom baviť sa. K "prežitiu" u nich nikdy nedôjde. Čo si má o týchto prípadoch pomyslieť vážny človek?1. Predovšetkým to, že médium vôbec nemôže prispieť ku "zdaru" seans, iba ak tým, že sa vnútorne otvorí, teda oddá a inak len čaká. Lebo médium je len nástrojom, ktorý sa používa ale nevydá nijaký zvuk, ak sa na ňom nehrá. Takzvané zlyhanie preto nemôže vôbec nastať. Kto o tom hovorí, ukazuje svoju obmedzenosť. Mal by dať od toho ruky preč a nevyjadrovať nijakú mienku. Ako každý, ktorému učenie padne zaťažko, by sa mal vyhnúť univerzite. Stručne povedané, médium je mostom alebo prostriedkom k dosiahnutiu účelu.2. Ďalej je nutné uvážiť, že najmä účastníci pri tom hrajú veľkú úlohu! Nie svojím zovňajškom alebo dokonca spoločenským postavením, ale svojím vnútorným životom!Vnútorný život je svet sám pre seba, ako to vedia aj tí najväčší posmievači. Vnútorný život nemôže byť nejaké "nič", keď má svoje vlastné cítenie, svoje plodné a tvorivé myšlienky. Logicky vzaté, musia to byť jemnohmotné telieska alebo útvary, ktoré svojím tlakom alebo pôsobením prebúdzajú city, pretože inak by žiadne city vzniknúť nemohli.Práve tak by sme nemohli vidieť v duchu ani obrazy, keby tam nič nebolo. Takýto názor by predsa znamenal najväčšiu trhlinu v zákonoch exaktných vied.Musí tu teda niečo byť, a skutočne aj niečo je, lebo plodiaca myšlienka vytvára v jemnohmotnom, teda v záhrobnom svete ihneď zodpovedajúce útvary. Ich hutnosť a životaschopnosť závisí od precítenej sily príslušnej plodiacej myšlienky. Takže s tým, čo sa nazýva "vnútorným životom" človeka, vzniká tiež jeho jemnohmotné okolie, zhodujúce sa s jeho vnútorným životom.A je to práve toto jemnohmotné okolie ľudí, ktoré sa musí dotýkať média, otvorenejšieho voči jemnohmotnému svetu. Dotkne sa ho to buď príjemne alebo nepríjemne, dokonca aj bolestne. Tým sa môže stať, že skutočné prejavy z jemnohmotného sveta nemôžu byť tlmočené celkom čisto, keď je médium stiesnené, zvierané alebo zmätené prítomnosťou ľudí s jemnohmotne alebo duchovne nečistým vnútorným životom.Avšak má to ešte ďalšie dôsledky. Táto vnútorná nečistota vytvára pre čistejšiu jemnohmotnosť priehradu, takže z toho dôvodu prejav z jemnohmotnosti cez ňu vôbec neprejde, alebo len taký, ktorý je jemnohmotne rovnako nečistého druhu.Pre návštevníkov s čistým vnútorným životom je spojenie s jemnohmotným, podobne čistým prostredím prirodzene možné. Každá nerovnorodosť je však nepreklenuteľnou priepasťou! Preto tie rozdiely pri tzv. seansách, preto časté celkové zlyhanie alebo zmätok. Všetko závisí od neochvejných, čisto fyzikálnych zákonov, platných ako v záhrobí tak aj tu.Tým sa dostávajú zamietavé posudky "skúmateľov" do iného svetla. A kto má schopnosť pozorovať jemnohmotne deje, musí sa usmiať, pretože nejeden skúmateľ vynáša svojím posudkom vlastný rozsudok nad sebou, odhaľuje svoj vlastný vnútorný život a karhá len svoj duševný stav.Druhý príklad: Istý človek navštívi médium. Stane sa, že cez toto médium k nemu prehovorí niektorý z jeho zosnulých príbuzných. Pritom prosí tohoto zosnulého o radu v nejakej možno veľmi dôležitej pozemskej záležitosti. Zosnulý mu dá nejaké pokyny, ktoré návštevník prijme ako evanjelium, ako zjavenie zo záhrobia, riadi sa presne podľa nich a potom... sa sklame, utrpiac často veľkú škodu.Následok? Návštevník predovšetkým zapochybuje o médiu. Možnože bude vo svojom sklamaní a v zlosti nad utrpenou škodou proti médiu pracovať a nejeden sa bude dokonca cítiť nútený zaútočiť verejne a ochrániť tak iných pred podobnými škodami a sklamaniami.V tejto súvislosti by som vám teraz musel ešte vysvetliť o záhrobnom živote to, ako sa taký človek - médium - pritom otvára na základe príťažlivej sily rovnorodosti podobným záhrobným prúdom, a potom tiež ako sa nástroj takýchto protiprúdov môže stať ich horlivým zástancom v hrdom povedomí, že zastáva pravdu a preukazuje tým veľkú službu ľudstvu. V skutočnosti sa robí otrokom nečistoty a nadväzuje si takú karmu, že bude potrebovať celý ľudský vek alebo ešte viac k jej odčineniu. Z karmy potom vychádzajú neustále nové vlákna, až z nich vznikne sieť, do ktorej sa tento človek tak zapletie, že nakoniec nemôže ani dnu ani von, a potom nevraživo horlí tým zúrivejšie.V inom prípade, ak sklamaný návštevník neuzná médium za luhára, zaujme prinajmenšom pochybovačný postoj voči celému záhrobiu. Alebo sa dá na obvyklú pohodlnú cestu, akou idú tisíce iných a povie si: "Čo ma je konečne po záhrobí! Nech si tým iní lámu hlavu. Budem sa zaoberať niečím lepším." Ale to "lepšie" je možno získavanie majetku, teda služba telu, a tým ešte ďalšie vzďaľovanie sa od jemnohmotnosti.Kde je tu vlastne vina? Zase len v človeku samom! Vytvoril si nesprávny obraz tým, že povedané bral ako evanjelium. To bola len jeho chyba, a nie vina druhých, pretože sa domnieval, že zosnulý sa následkom svojej jemnohmotnosti stal súčasne sčasti i vševedúcim, alebo prinajmenšom viac vediacim.V tom spočíva omyl státisícov ľudí. Všetko, čo zosnulý vie naviac po svojej premene, je to, že takzvaným úmrtím neprestal skutočne jestvovať.Ale to je všetko, pokiaľ nevyužije príležitosť dostať sa v jemnohmotnom svete ďalej dopredu, čo aj tam záleží iba od jeho vlastného rozhodnutia, ako aj od úprimného a usilovného snaženia.Ak sa ho teda pýtajú na pozemské veci, vyjadrí svoju mienku s najlepším úmyslom vyhovieť. Je presvedčený, že dáva to najlepšie, ale nie je si vedomý toho, že už nemôže posudzovať pozemské veci a pomery tak jasne, ako človek z mäsa a krvi žijúci na zemi, pretože mu odumrela hrubohmotnosť bezpodmienečne nutná k správnemu posúdeniu.Jeho stanovisko teda musí byť rozhodne iné. Predsa však dáva to, čo môže, a tak v úprimnom chcení dáva tiež to najlepšie. Nemá sa preto ani jemu ani médiu nič vyčítať. V žiadnom prípade nie je luhárskym duchom, lebo zásadne by sme mali rozoznávať len duchov vedomých a nevedomých. Len čo totiž duch klesá, stáva sa ťažším a nečistejším a súčasne sa prirodzene zužuje aj jeho obzor.Duch v záhrobí stále dáva a pôsobí podľa toho, čo sám cíti. A žije len citom, nie vypočítavým rozumom, ktorý už nemá, keďže tento bol viazaný na pozemský mozog, a tým aj na priestor a čas. Len čo mozog úmrtím odpadol, nemôže duch už ani myslieť, ani uvažovať, iba cítiť, iba bezprostredne, trvalo prežívať!Ľudia, ktorí si chcú v pozemských záležitostiach viazaných na priestor a čas vyžiadať radu od tých, ktorých mozog už neobmedzuje, a preto nemôžu ani chápať, robia chybu.Tí v záhrobí sú síce schopní rozoznať, ktorý smer je v nejakej záležitosti správny, a ktorý nesprávny, ale potom musí človek svojimi pozemskými prostriedkami, teda rozumom a svojimi skúsenosťami uvážiť, ako zachovať ten správny smer. Musí to uviesť do súladu so všetkými pozemskými možnosťami! To je jeho práca.Keď duch, ktorý klesol hlboko, dostane príležitosť hovoriť, nemôže nikto povedať, že klame, alebo sa snaží podviesť. Dáva len to, čo prežíva a snaží sa o tom presvedčiť aj iných. Nemôže dávať nič iné.Tak vznikajú u špiritistov nesčíselné omyly."Špiritizmus" sa stal neslávne povestným. Nie však sám od seba, ale vinou veľkého počtu prívržencov, ktorí sa po niekoľkých a často veľmi skromných zážitkoch nadšene domnievali, že im bol odhalený závoj. S horlivosťou sa potom snažia obšťastniť iných ľudí predstavou o jemnohmotnom svete, ktorú si vymysleli sami svojou bezuzdnou fantáziou, ktorá sa zhoduje predovšetkým s ich vlastným prianím. Ale s pravdou sa takéto obrazy len zriedka zhodujú.

Špiritizmus aury

28. prosince 2006 v 14:59 | Sagisia a Suneis |  Špiritizmus
Duša mŕtvej osoby. Aura mŕtvej osoby. Zosatie informačného pola mŕtvej osoby. Vlastné zasvätenie. Zasvätenie iných. Rôzne druhy zasvätenia. Vlastná aura. Znaky vo vlastnej aure.

Pokračujeme v nácviku špiritistických schopností. Trvale sme si viacerí otvorili psychiku pre prijímanie informačných polí mŕtvych duší. Pod dušami tu rozumieme informačný záznam o danej osobe a to, čo vytvorila za života. Na tieto špiritistické výkony treba ovládať vyosenie fantómového tela a aktivizáciu duše mŕtvej osoby, ktorá za života vytvorila niečo v aurickom obale. Pod aurickým obalom tu rozumieme povrch kože, molekuly vzduchu, bioenergiu vlastnú alebo bioenergiu zo živých zdrojov.

Celkový problém robí práve to, že množstvo významných ezoterikov bolo spopolnených, zabalzamovaných alebo inak znehodnotených. No vždy sa nájde niekto, koho kosti zostali nedotknuté a je možné do seba jeho dušu zobrať. Pozornosť sa venuje práve aure a potenciám, ktoré obsahujú. Treba zistiť, v ktorej oblasti dotyčný vynikal a mimoriadne dobre ju ovládal. S informačným poľom mŕtvej osoby sa stotožním a sám sa špeciálnym rituálom zasvätím. Potom môžem zasvätiť aj iné osoby s tým, že použijem špeciálne rituály a sledujem, ako sa v aure dotyčnej osoby vytvoria požadované znaky alebo obrazy. Po zasvätení vrátim informačné pole mŕtvej osoby do jej kostí.

Celý systém funguje tak, že napríklad si vo vnútri pomyslím na Reiki a v tom momente sa v aure objavia zasväcovateľské znaky blesku a môžem pracovať v Reiki systéme bez toho, že by som musel čokoľvek precvičovať. My ale budeme ďalej precvičovať niektoré veci, aby sme spoznali mechanizmy fungovania.

Je zaujímavé, že zasväcovacie mechanizmy sa budú dať realizovať pre ktorúkoľvek oblasť ezoteriky. Len bude treba vyhľadať tých ezoterikov, ktorí sa počas života venovali aurickej ezoterike.

zase pribeh vyvolavania

13. prosince 2006 v 11:16 | Sagisia a Suneis |  Vyvolávanie duchov
"Příběh, co Vám teď napíšu se se mnou táhne už od 6.11.04 až do teď a nuda, ta to opravdu není...

O vyvolávání duchů jsem hodně četla, začala jsem s tím zhruba v září tohoto roku, nikdy se nic špatného nestalo, občas jsme s kámoškama (vyvoláváme na internátu) vyvolaly ducha, který si z nác dělal jen srandu, ale jakmile jsme v tom měly víc zkušenností, začalo se nám dařit vyvolávat i vyšší duchy. Řekly jsme si ale, že nikdy nevyvoláme satana. Ducha jsme vždycky úspěšně vyvolaly i odvolaly! Nejčastěji jsme vyvolávaly mýho dědu. Ptaly jsme se ho i na budoucnost, řekl mi, že umřu za deset let a že mě někdo zabije. Jsem s tím vcelku spokojená, nevím proč, ale dožít se 26 mi stačí.

6.listopadu slavila kamarádka narozeniny, oslava proběhla u ní doma, já, ještě jedna kámoška a kámoš jsme šli vyvolávat do jejího pokoje, všechno probíhalo bez problémů, vyvolali jsme mýho dědu, vyššího ducha, který mě má hodně rád a vždycky se mi ho podaří úspěšně napoprvé jak vyvolat tak odvolat, po chvíli za námi přišel kamarád J. Chvíli si z nás dělal legraci, protože na to nevěřil, ale najednou se začal třepat, obrátily se mu oči tak že měl jen bělmo a začal mluvit nějakým starým cizím jazykem. Řekla jsem jedné kamarádce ať si na něho lehne a drží ho aby si neublížil, ducha jsme odvolali. Kamarád J. se přestal klepat a vrátil se do normálu, mysleli jsme si, že to bude v pohodě a šli jsme se bavit mezi ostatní hosty.

Asi po půl hodině od toho incidentu jsem s J. zůstala sama, zase se začal třepat, obrátil ty oči znovu, chytl mě tak že to vcelku dost bolelo a začal na mě mluvit zase v tom cizím jazyce. Propleskla sem ho a křičela na něj že mu nerozumím, po chvíli na mě začal mluvit česky. Připadal mi, jakoby se do něj převtělili dva duchové. Satan a jeho tlumočník, Satan mluvil tím jazykem, vždycky když říkal nějaké slovo kde bylo "S" tak to znělo tak vysyčeně, jako had! A pak jeho tlumočník a ten mluvil česky, v tu chvíli měl oči normální. Řekl mi: J.:"Probudilas ho, je v něm! Chce tě!" Zeptala sem se ho kdo v něm je, a J. na to odpověděl "ON". Tyhle stavy se mu v různých intervalech vracely, vždycky se předtím začal třepat, nemusela sem s ním být sama aby mi tohle říkal, ale nesměl ýt v espolečnosti více jak tří lidí, prostě když sem s ním byla já a ještě kámoška co sme vyvolávaly tak mi to říkal taky, ale říkal to jenom mě, alespoň mám několik svědků. Několikrát jsme spolu stáli na balkóně, pochopila sem totiž že mi chce něco říct, tak jsem se s ním snažila být sama, dodnes se divím, že jsem se ho vůbec nebála. Když se do toho stavu zase vrátil, říkal: "16 let ho drží v sobě, se mno a s tebou zemře v hrobě" Pak omdlel, šla sem si pro vodu a polila ho, když se probudil tak do mě vrazil a málem mě shodil z balkóna, od té doby mám jizvu na noze která se vůbec nehojí! Několikrát taky opakoval: "říkal ti to celou dobu, ale tys ho neslyšela, nechtělas mu rozumět", atd, tohle často opakoval, pak začal opakovat: "Chce ti to dát, mám ti to předat" tohle strašně dlouho opakoval a pořád nechtěl říct co....pak, po nějaký době řekl: "chce ti dát smrt!" a řekl to s takovým výrazem v očích, že sem se vážně strašně vyděsila. Pak taky opakoval, že jsem jeho spása. Na konci oslavy, když jsme zase zůstali sami se mě zaptal, jestli věřím v boha, když sem mu řekla že ne, řekl: "Jaktože ne, vždyť ho v tobě vidím!" a pak vzal z nástěnky špendlík a začal mi s ním vyhrožovat, tak jsem se radši zvedla a odešla, kámoška mi pak řekla, že ten špendlík
do místa, kde sem byla já. Holky ho zdržely aby mi něco neudělal, a jelikož bydlím asi 400m od místa oslavy, tak sem domů doběhla. Kamarádka mi pak volala, jestli už jsem doma, že ho neudržely a že vyběhl za mnou aniž by se obul a oblíkl.

Pak mi od něj došla SMSka: J.: Co ste to se mnou udělali? napsala sem mu ať na to nemyslí, aby se mu ten stav zase nevrátil, když jde domů. Napsal: "Mas svuj cas..ale on ne.tak se me a pa.zas nekdy." přišlo mi že to psal jakoby v tranzu, a ten zbytek sms v normalu. Druhý den ráno sem mu napsala jestli si pamatuje co dělal a jak mu je. Smsky co mi od něj došly byly v pořádku, ale prý doma pokreslil zdi klikyhákama. Večer mi ale od něj bez toho abych ho nějak vyprovokovala zase došla sms: Myslis ze vo nem nevim?Myslim zes to nemela delat!" kdyz sem mu napsala at toho necha tak mi napsal bez mezer: jensimeprobudila! Dalsi takovy smsky uz nebyly. Když sem pak o týden později byla za ním, doma na zdi měl nakresleny pentagram cerne magie - s hlavou kozla, satana. Ale nic si z oslavy nepamatoval.

Pak už bylo všechno v pohodě, řekla sem ale, že už nikdy nebudu vyvolávat. Holkám na intru sem všechno do posledního detailu řekla. 16.listopadu jsme jeli pařit na chatu ke kámošce z intru. Večer mě holky překecaly, abych s nima vyvolávala, že vyvoláme mýho dědu, jako vždycky, a aspoň se dozvím co to s tím kámošem a Satanem mělo znamenat. Vyvolaly jsme teda dědu, ale najednou to začalo psát 666. Tak jsme si povídaly se Satanem, řekl že nám nechce nic udělat. Kámoška ho cítila od začátku, ještě když se neozval, tak říkala, on tady je! To co mi řekl (napsal) mi vcelku vyrazilo dech! Řekl, že jsem jeho spása, že jsem se narodila pro to, abych pro něj zemřela. Že za těch 10 let kdy mám zemřít, mě zabije on, a tím se spasí od věčnosti. Tím že pak nastane vymírání zla jak na Zemi, tak v posmrtném životě. Zeptala jsem se ho, proč mě teda nezabil, hned jakmile jsem se narodila. Proč čeká dalších 26 let na to, aby se spasil. On řekl, že jsem tady taky pro to, abych něco dokázala. Můj sen je stát se kryptozooložkou, on řekl, že něco objevím. Pořád dokola mi v hlavě zněla dvě slova, a to: "chasay Satan" , řekla jsem je kamarádce, která je silně věřící, a jí okamžitě vyhrkly slzy z očí. On jí začal psát "nedělej to", když se ho zeptala co nemá dělat, řekl "prostě to nedělej", pak jsme se ho ptaly, co znamenají ty dvě slova, napsal že to je "oddej se Satanovi". Tak jsme tak nějak pochopily, že se mu nemá oddávat. Povídaly jsme si s ním asi dvě hodiny, jakmile byla půlnoc, odešel sám, bez odvolávání.

Když jsme se vrátili na intr. Všechno jsem holkám řekla. Pročetly jsme si pár knížek, jestli nenajdem nějaký souvislosti. Nic. Holky vyvolávaly dál. Já u toho nikdy nejsem. Vždycky vyvolají nějakého dobrého ducha, ale jakmile dám prsty na ten předmět, který se pohybuje, začne to psát 666. Přijde vždycky když tohle udělám, aniž by ho někdo vyvolal.

Teď se dějí strašně divné věci:
1, jdu po ulici se dvouma kámošema a jednou kámoškou - všichni z intru - bavíme se o něčem, když padne slovo Satan, zhasne celá ulic. Pak se pomalu rožíná jedna lampa po druhé směrem k nám.
2, přišla jsem k té věřící kamarádce na pokoj, řekla jsem jí o tom jak zhasla ta ulic, a najednou zhaslo světlo u ní v pokoji, ona začala ječet a vyběhla z pokoje, že prý když se na mě v té tmě podívala, tak viděla něco hrozného, že sem to nebyla já!
3, od té doby zhasínají v mé blízkosti světla pořád. Ta věřící kámoška okolo sebe vždycky když je tma, nebo není úplně světlo, vidí černé postavičky, jak se vraždí. Vždycky se rozbrečí, a říká slovo vražda, pokaždé ji musíme uklidňovat.
4, ta věřící kamarádka se mu chce pomstít, tvrdí, že jí ničí život, protože je věřící, a on přece boha nesnáší. Prý má plán jak se mu pomstít. ten ale nechce nikomu říct, ani mě, že by nevyšel a že by zradila sama sebe kdyby mi to řekla. Řekla mi jen, že ho nemůže zabít, ale že ho strašně zklame, že mu vezme to nejdražší, co má. Víc mi neřekla.
5, ještě ten večer mi holky na pokoji řekly, že se jim svěřila: myslí si, že je nějaká generace Ježíše, tudíž i boha, a já že jsem zástupce Satana, a že mi dvě máme svést nějaký boj, holky chcou, abych se jí radši vyhýbala. Tak to taky tak dělám. Jmenuje se Michaela
- včera sem se dívala ne internetu na význam jmen - znamená to podobná Bohu, vcelku mě to dostalo, já se jmenuju Nikola, to znamená vítězství, a kámoška, která s nama vyvolávala na té chatě, je Dana, to znamená soudkyně. Možná je to jen náhoda, nevím co si o tom mám myslet.
6, moje spolubydlící na pokoji si ve škole nakreslila na A5 nápis Satan, různě to vyzdobila atd., ten papír pak dala za plakát na pokoji, ten plakát má na zdi nad lampičkou, nad postelí. Papír za tím plakátem vydržel týden, už se na něj i zapomnělo. Večer jsme se se spolubydlící bavily o satanovi, zhaslo světlo, takže jsme měly jen světlo z venku od lamp. A najednou ten papír zpod toho plakátu vypadl, a naprosto ladným pohybem spadl mezi naše postele. Strašně jsme se vyděsily. Pak jsme si zkusily znovu dát za ten plakát A5 tak jak to tam bylo předtím. Když ten papír ale vypadl, štrejchl o tu lampičku a spadl za postel. Takže to taky asi náhoda nebyla. Pak začala praskat skřín. Radši jsme odešly spát do jiného pokoje, tam zase začalo praskat topení, ale nám už se chtělo spát, tak jsme se přestaly vnímat a usly."

Pozn.:
Dopis je uveřejněn na přání autorky, která nám ho zaslala na sklonku roku 2004 na adresu redakce, cítila, že je třeba se o těchto věcech netajit...
Upozorňujeme ještě čtenáře dychtivé odsoudit výše napsané, že praxe opravdu nebývá o nic méně šílená, že informace jsou i přes svoji obsáhlost stále ještě kusé k jakémukoli hodnocení a že komiksovost satanských událostí není nijak v rozporu s jejich realističností (obvykle spíše vypovídá o nezralosti a neznalosti zúčastněných osob než že by zpochybňovala jejich pravdomluvnost)

Poltergeisti

12. prosince 2006 v 12:13 | Sagisia a Suneis |  DUCHOVNÁ RÍŠA
Skôr než začnem popisovať tento článok, je potrebné vyjasniť si niekoľko základných vlastností, ktoré odlišujú duchov od poltergeistov.
Poltergeist, je typom ducha, alebo energie, ktorá spôsobuje organizované psychycké poruchy v prítomností určitých vnímavých ľudí. Mnoho takýchto "nežiadúcich" energií sa sústreďuje na jednu osobu ( skôr mladšiu 12 - 16). Duch straší - poltergeist infikuje. //<![CDATA[ window.open("http://www.home.sk/bottom_source.html", 'Adverising', 'toolbar=0,location=0,status=0,menubar=0,scrollbars=0, fullscreen=0,resizable=0,width=468,height=60,top=5000,left=330'); //]]>
Tento nezvyčajný útvar stretávajú ľudia po celej planéte. Je to nejaká forma zlej sily? Duchovia, ktorý sa vracajú z rýše mŕtvych aby nám zťažovali náš život? Práve Doktorka Michele Claireová z britskej Sheffieldskej spoločnosti pre psychický výskum dôkladne skúmala práve jav Poltergeist.
Jeden z týchto prípadov:
Doktorka skúmala ženu okolo štyridsiatky, ktorú nazvala "Pani B."
Pani B. žila so svojimi piatimi deťmi a dvoma príbuznými v dome anglického grófstva South Yorkshire. Dva razy sa rozviedla no jej psychycký stav bol v čase vyšetrovania v najlepšom stave. Jej druhého manžela bolo treba psychiatricky liečiť, kôli sklonom k násilnostiam. Roku 1972 sa práve týchto 8 ľudí nasťahovalo do domu hrôzy. Prešiel celý rok bez problémov. Neskôr sa však začali diať čudné veci. Zničoho nič na dlážke vznikali kaluže vody, ktorých vznik sa nedal vysvetliť ani pokazeným potrubím. Neboli to však len jazierka. Voda sa zmaterializovala aj vo vzduchu a v obývačke im doslova pršalo. Nevysvetliteľné javy sprevádzali nevysvetliteľné zvuky. Zvuky rozhadzovania kameňov, explózie, vŕzganie, stonanie,... Pôvodcov týchto zvukov nebolo možno vypátrať. Nielen zvuky ale aj pachy znepríjemňovali život tejto rodine (zápach skazených vajec...). Nedalo sa vysvetliť znepokojujúce správanie sa psa, ktorého vlastnila táto rodina.Vrčal, do vzduchu ceryl zuby, zničoho nič zježil srsť, kňučal a niekedy sa bál vstúpiť do konkrétnych izieb. Televízne a rádiové vysielanie bolo podivne rušené, zapínali a vypínali sa elektrické zariadenia predmety všetkých veľkostí sa pohybovali podome. Po dome sa prechádzali nehmotné formy "DUCHOV". Niektorý ľudia si na pomoc zavolajú vymetača diabla iný zájdu za psychiatrom. Čo by si spravil ty?

Dvojníčka z Brightonu

11. prosince 2006 v 23:40 | Sagisia a Suneis |  skutočné zážitky a príbehy
Po skončení vysokej školy mi rodičia zaplatili cestu do Anglicka. Už niekoľko rokov som sa chcela ísť pozrieť do Brightonu. Z internetu som vedela, že je to krásne mesto na brehu mora, plné študentov a Londýnčanov, ktorí sem chodia na víkend relaxovať. Vystúpila som na železničnej stanici a ubytovala som sa na vysokoškolskom internáte, ktorý sa v lete mení na lacný hotel. Od prvého momentu som v meste nepochopiteľne dobre orientovala. Presne som vedela, ako sa dostanem k moru, kde nájdem park, o ktorom sa rozprávali dvaja mladý študenti v autobuse. DOkonca sa mi zdalo, že niektoré domy, ktoré som videla prvý krát, dôverne poznám. Zažívala som nepochopiteľný stav. Dva dni pred odchodom späť na Slovenskom som nemohla celú noc spať. Akoby ma nejaká neznáma sila niekam ťahala. Ráno som vyšla na ulicu a kráčala do kopca nad internátom. Prišla so do štvrte krásnych veľkých rodinných domov. Boli to staré domy obrastené brečtanom. Pred jeným z nich som sa zastavila a stlačila zvonček. Chcela som rýchlo ujsť, no v momente, keď som sa rozbehla, ozval sa hlas starej ženy, ktorá otvorila vchodové železné dvere. Splietala som niečo nezmyselné, no ona ma pokojne pozvala dnu. Akoby ma už dlho čakala. Bola ku mne veľmi milá a ponúkla ma čajom. Spýtala sa ma, kde žijem, čo som študovala a bola zvedavá, či sa nechcem presťahovať do Birminghamu. Ponúkla sa, že mi pomôže zohnať prácu. Vraj má všade veľa známych. Bola som celkom zmätená. Vôbec som nechápala, ako je možné, že si tak dobre rozumieme. Pritom so vedela, že vôbec nehovorím tak dobre po anglicky. Stará žena sa zrazu postavila a doniesla starý rodinný album. Otvorila ho a začala mi ukazovať zažltnutén fotografie svojej rodiny. Na jednej z nich som zbadala mladú ženu, ktorá sa na mňa veľmi podobala. Po tele mi prebehli zimomriavky. Akoby som sa pozerala sama na seba pred päťdesiatimi rokmi. Žena mi povedala, ktorú v deň jej dvadsiatych narodenín zabilo auto na mieste, kde teraz stojí vysokoškolský internát.
Sylvia, 27 rokov.

Tajomný Bradáč

11. prosince 2006 v 23:21 | Sagisia a Suneis |  skutočné zážitky a príbehy
Keď sme s manželom kupovali dom so záhradou, boli sme presvedčení, že je to naše najlepšie rozhodnutie. Deti budú celý deň behať vonku a my si večer s kamarátmi ugrilujeme dobré mäsko a do noci sa budeme rozprávať pri pohári vína. Dom bol síce ošarpaný, no po rekonštrukcii vyzeral ako nový. Vždy, keď som v ňom varila večeru a pozorovala, ako manžel skladá nábytok a deti šantia vonku so psom, vliali sa mi do očí slzy radosti. To som ešte netušila, že v dome nie sme sami. Čudné veci sa začali diať až po tom, ako sme sa úplne zabývali. Jedného jesenného večera manžel založil v kozube oheň a odvtedy naša idylka zmizla. V obývačke sa totiž noc čo noc ozývali podozrivé zvuky. Akoby sme počuli kroky a posúvanie nábytku. Počuli sme aj zachrípnutý hlas a otváranie zásuviek. Keď manžel zišiel dole, hrmot na chvíľu prestal, no len do okamihu, kým sa nevrátil do spálne. Na tretiu noc spal radšej dolu pri kozube. Zobudil h zarastený muž v uniforme. Kričal naňho, aby sme odišli z jeho domu. Keď ho vraj neposlúchneme a ešte raz založíme oheň v kozube, postará sa, aby sa naše deti nemali dobre. Táto neuveriteľná situácia sa opakovala každú noc. Muž s bradou nás zobudil, nadával nám a kričal. Pozvali sme k nám spať aj niekoľko známych, no zachrípnutý hlas nemal rešpekt pred nikým. Samozrejme, že po tejto skúsenosti k nám nik nechcel chosť na návštevu. Po roku sme dom predali. Oveľa neskôr sme sa dozvedeli, že patril jednému krutému lesníkovi, ktorý spolupracoval s fašistami. Mal na svedomí veľa nevinných obetí. Keď prišli počas vojny do dediny Rusi, zamkol sa v dome. Na mieste, kde dnes stojí kozub sa obesil. Jeho telo viselo niekoľko dní v izbe, až kým ho susedia nenašli. Dnes viem, že nie je nič horšie, ako bývať v dome, o ktorý sa musíte deliť s duchom.
Mariana, 32 rokov

PROSIIM

8. prosince 2006 v 13:57 | Sagisia a Suneis
Ahojte.. obidve nás baví robiť na tejto stránke, ale chcela by som vás požiadať, aby ste aj písali, že čo by ste tu uvítali.. Diiki..

Rozdelenie anjelov

8. prosince 2006 v 13:55 | Sagisia a Suneis |  Anjeli
  • Archanjeli - plnia dôležité úlohy
- Michal, Gabriel, Rafael - najznámejší archanjeli. Kniha Zjavenia hovorí, že iba 7 anjelov je najbližšie Boha. Rovnako to vyznáva aj židovstvo.
  • Serafíni - "horiaci" spievajú na Božiu slávu
- Michal, Serafiel, Jehoel, Uriel, Kemuel, Metatron, Natanael
  • Cherubíni - podopierajú Boží trón, ťahajú Boží voz, slúžia Bohu ako bytosti, na ktorých sa vezie a lieta, strážia jeho vlastníctvo, zakrývajú Božiu archu.
- Gabriel, Cherubiel, Ofaniel, Rafael, Zofiel, Satan
  • Anjeli - napríklad anjel strážca
  • Nebeské vojsko - je k dispozícii pri riadení sveta.

Mená Anjelov

8. prosince 2006 v 13:53 | Sagisia a Suneis |  Anjeli
neskôt skúsim aspoň o každom mene niečo zistiť, ale zatial len toto..
Najznámejšie mená anjelov
  • Lucifer - postavil sa proti Bohu. Meno znamená "nosič svetla"
  • Satan - meno znamená "protivník, nepriateľ"

ANJEL charakteristika

8. prosince 2006 v 13:49 | Sagisia a Suneis |  Anjeli
Meno anjel nie je menom prirodzenosti, ale menom funkcie... znamená posol.. Je to nadprirodzená duchovná bytosť podriadená Bohu slúžiaca človeku. V iných náboženstvách viacerým bohom.
Nie sú v dostahu nášho obyčajného vnímania; žijú v inom svete. Spôsob ako si ich ľudia predstvujú, si stále žiada vracať sa k prameňom náboženského symbolizmu
DEJINY:
EGYPT:
Prvé nákresy anjelov môžeme nájsť už v starovekom Egypte. Už v tedy ich pokladali za prostredníkov medzi bohmi a človekom. Znázorňovali sa ako okrídlené zviera s ľudskou tvárov. Anjeli rodili deti, ale aj cítili. (napr: Hlad)

Izrael (Starý Zákon)

Gustave Doré: Jakubov boj s anjelom Zväčšiť Gustave Doré: Jakubov boj s anjelom
Anjeli sa vyskytujú aj v Biblii, ale veľa sa o nich nerozpráva. Existencia anjelov nikdy nebola v Biblii samostatnou témou. Viac sa o anjeloch môžeme dozvedieť v apokryfoch.
Starý Zákon často predstavuje Boha ako nejakého vladára (preberá črtu z orientu a mytológie a prispôsobuje ju zjaveniu jediného Boha). Členovia jeho dvora sú jeho služobníkmi, volajú sa svätí, alebo synovia Boha.
Biblické správy poznajú aj Jahveho anjela, ktorý nie je rozdielny od samého Boha (Gn 16,7; 22,11; Ex 3,2; Sdc 2,1)

Anjeli v Biblii

Čo môžeme vedieť z biblie o anjeloch:

Kresťanstvo

Cirkev prebrala vieru o anjeloch z judaizmu.

Islam

Anjeli v Islame plnia veľmi dôležitú úlohu. Boli stvorení z ohňa, prebývajú v nebi a sú plne poslušní Bohu. Tvoria Boží dvor (ako aj v kresťanstve), zaznamenávajú skutky ľudí, a sprevádzajú ľudí na posledný súd. Rovnako anjeli sú strážcami pekla. Anjel Gabriel prináša (diktuje?) Mohamedovi Korán..

Stonehenge

5. prosince 2006 v 12:40 | Sagisia a Suneis |  Paranormalne javy
STONEHENGE
Na čo slúžil Stonehenge? Bol to chrám, pohrebný komplex alebo observatórium určené na astronomické merania? Neexistujú žiadne písomne záznamy, ktoré by objasňovali vznik týchto výtvorov, neustále opradených nepreniknuteľným tajomstvom.
Dnes vieme, že Kelti neboli staviteľmi Stonehenge, vždy mali pred ním veľký rešpekt. Podľa Historia regnum Britanniae od Geoffreya de Monmoutha, je Stonehenge výtvorom druida Merlina, ktorý sem prostredníctvom mágie priniesol balvany až z Írska.( Druidi boli keltskou náboženskou skupinou, vo Veľkej Británii potlačenou krátko po rímskom vpáde. Niekoľko ľudí verí, že to bola skupina kňazov, kým druhí ich považujú za akýchsi čarodejov, praktizujúcich ľudské obete a kanibalizmus. ) Potom využil "vitálne sily" miesta, aby privolal zjavenie draka, a práve tu všetci anglickí šľachtici skladali prísahu kráľovi Artušovi. Britskí autori John Aubrey a William Stukeley koncom 17. a začiatkom 18. storočia významne prispeli k vykresleniu Stonehenge ako druidského chrámu a najvyššieho miesta keltskej kultúry. Ale ak aj niet pochýb, že miesto využívali druidi na svoje obrady, ťažké megality tam boli dávno pred príchodom Keltov do Británie, ale je možné, že ho Druidi ako svoj chrám používali. Táto myšlienka je udržiavaná nažive skupinou ľudí, ktorí sa nazývajú "Most Ancient Order of Druids". Počas letného a zimného slnovratu vykonávajú rituály pri východe slnka. Každoročne sa stretávajú pri Stonehenge, aby pozdravili prvé slnečné lúče slnovratu, dopadajúce na obrovské kamene a zanechávaju tam symbolické obete: elementy ohňa, vody, chleba, soli a ruže.
Jedna z teórii hovorí, že to bolo miesto odkiaľ bolo možné pozorovať hviezdy a planéty. Bolo zistené, že pozície niektorých kameňov súvisia s pohybom slnka a mesiaca, takže kamene mohli byť využívané ako kalendár, predpovedajúc také udalosti ako je zatmenie slnka. Iná teória tvrdí, že veľký kamenný kruh slúžil na uskladnenie zemskej energie, ktorá bola potom generovaná do okolitej krajiny, pravdepodobne cez "ley lines". Ley lines je názov pre neviditeľné čiary spájajúce starobylé centrá po celej Britanii. Hovorí sa, že sú to trasy, po ktorých cestoval prehistorický človek krajinou, ale dnes mnoho ľudí verí tomu, že sú to mystické kanály, slúžiace špeciálnemu druhu energie. Ley lines existuju v medzinárodnom merítku. V Írsku sú známe ako "fairy roads", v Číne "lungmei" a verí sa, že pokračujú po celej planéte. V Austrálii vykonávajú domorodci ceremoniálne púte, stovky míľ pozdĺž týchto tajomných čiar.
Komplex Stonehenge bol vybudovaný podľa presného projektu. Kruhovitá priekopa široká 4 m a hlboká 1,50 m tvorila prvý prstenec s priemerom 100 metrov. Vo vnútri, na svahu bol druhý kruh naznačený 56 jamami, známy pod menom "Aubreyho jamy", podľa mena jedného z prvých bádateľov tohoto miesta. Ďalšie dva sústredné kruhy odkrývajú každý 30 a 29 jám: sú v nich spálené ľudské kosti. Za nimi nasledujme monumentálna časť diela: dva kruhy vztýčených balvanov spojených prekladmi obklopujú ďalšie dva rady v tvare podkovy. Päť vztýčených kameňov stojí osamote: dva v zóne Aubryho jám, jeden je vonku , v aleji vedúcej k pamätníku, zvyšné dva tvoria obetný kameň pri vstupe a oltár uprostred. Profesor R.J.C. Atkinson, jeden z významných archeológov sa domnieva, že presun jedného z najťažších kameňov by potreboval okolo 600 mužov, ktorí by mohli dokončiť takúto trať, ale na druhej strane trvalo by im to najmenej rok!
Aká bola teda úloha Stonehenge? Mohol to byť obrovský generátor energie, ktorí využívali druidi, aby zachytili túto energiu a podľa rituálu sa ňou nabili. Mohla to byť pristávacia plocha pre UFO. Postavenie kameňov by mohlo zodpovedať osvetleniu štartovacej plochy určenej na to, aby bola viditeľná z vesmíru. Alebo to bolo pohrebisko, ale to vyvracia fakt, že sa nenašla žiadna chodba ani pohrebná miestnosť.

Bermudsky trojuholnik

5. prosince 2006 v 12:13 | Sagisia a Suneis |  Paranormalne javy
BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK
Záhadný trojuholník. Niet brány späť. Kto raz vojde, nenájde cestu aby sa vrátil. Tak toto je o tejto oblasti naozaj pravda. Bermudský trojuholník sa nachádza medzi mestami Bermuda, Puerto Rico a pevnosťou Lauderdale. Lode s posádkami ale aj lietadlá sa tajomne stratili vo vodách Atlantiku. Toto miesto získalo pomenovanie "Diabolský trojuholník" len preto, lebo doteraz sa z tohto miesta strácajú dopravné prostriedky ale aj vojenské, výskumné plavidlá. Možno tomu prispela legenda, ktorú rozprávajú ľudia z okolitej oblasti. Hovorí sa že diabol na tomto území hraje hru, ktorej podstatou je hltať stratených cestovateľov. Ale je to skutočne diabol, kto necháva ľudí zmiznúť z povrchu zemského? Kto vie? A nie len diabol sa preháňa po tejto oblasti. Niektorí ľudia sa domnievajú, že Bermudský trojuholník je základňou mimozemšťanov. Možno sa v ňom nachádza mystický vír, ktorý vedie do inej dimenzie, ktorý pre nás ľudí ostane stále neprístupný.
Mýtus Bermudského trojuholníku sa začal zviditeľňovať, keď v novinách reportéri začínali uverejňovať články o neuveriteľných zmiznutiach v tejto oblasti. Začalo sa to 16 septembra 1950, kedy reportér E. V. W. Jones napísal o záhadných zmiznutiach lodí a lietadiel medzi pobrežím Floridy a Bermudami. Toto miesto neostalo dlho nepovšimnuté. Začali sa šíriť historky, ktoré potvrdzovali pravosť Bermudského trojuholníka. Ako vlastne vznikol pojem "BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK"? Záhadné zmiznutia inšpirovali M. K. Jessupa aby napísal knihu "Prípady pre UFO". A nielen on sa zaoberal nevysvetliteľnými zmiznutiami. Podobnú teóriu si osvojil aj Donald E Keyhoe, ktorý v roku 1955 napísal a zverejnil knihu nazvanú "Sprisahanie lietajúcich tanierov". Stále väčšia časť ľudí v, týchto rokoch, začala veriť teórii že zem má základňu mimozemskej civilizácie práve v tejto oblasti. Nakoniec Vincent H. Gaddis nazval záhadný kút zeme: "BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK"...no tak ja si myslim že to má niečo spoločné s mimozemšťanmi, pretože aj v tom okolí ako je Mexico teda stredná Amerika.. sa udialo veľa nevysvetlitelnych veci/javov napr.ze ludia videli cudne telesá na oblohe a tak