Říjen 2006

klamy1

30. října 2006 v 12:32 | Sagisia a Suneis |  OPTICKÉ KLAMY
Pozerajte sa na krížik v strede. Bodky najprv zozelenajú a potom cewlkom zmiznú.
Pozerajte sa na obrázok z 20 cm vzdialenosti a bude sa vam zdať, že sa kruhy otáčajú.
Pozerajte sa na obrázok z 20 cm vzdialenosti a bude sa vam zdať, že sa kruhy otáčajú.
Pozerajte sa na obrázok z 20 cm vzdialenosti a bude sa vam zdať, že sa kruhy otáčajú.
Pozerajte sa na obrázok z 20 cm vzdialenosti a bude sa vam zdať, že sa objekty otáčajú.
Pozerajte sa na obrázok z 20 cm vzdialenosti a bude sa vam zdať, že sa objekty otáčajú.
Keď bude pozorne sledovať obrázok, bude sa vám zdať, že sa to vlní.
Keď sa pozorne zapozeráte, bude sa vám zdať, že sa bodky pohybujú.
Nezdá sa vám, že sa točí?
Pozerajte sa do stredu kruhu a choďte holavou do predu a do zadu, a bude sa vám zdať, že sa kruh pohybuje.
Krúžok sa točí...
POzerajte sa na bodku v strede a chodte hlavou dopredu a dozadu. Kruhy sa budú otáčať.
pozerajte sa na krížik vstrede a hlavou pohybujte dopredu a dozadu..
Pozerajte sa do stredu a pohybujte hlavou tam a späť.
Tobte to, čo aj pri minulom obrázku.
opakujte to čo predtým
Nezdá sa vám, že sa točí.,?
pozerajte stred a hlavou chodte dopredu a dozadu..
Nehýbe sa?
nebliká?

SMRŤ

29. října 2006 v 15:31 | Sagisia a Suneis
Podľa toho, čo sme uviedli, je teda smrť ukončením života na Zemi a narodením do astrálneho sveta. Kvôli tejto dôležitej udalosti prídu mnohí mŕtvi príbuzní a známi privítať nového obyvateľa záhrobia. Umierajúci ich vníma svojimi jemnohmotnými duševnými zmyslami, lebo po smrti tela už nevníma hmotnými zmyslami. Keď duša vyjde z tela, ostáva v blízkosti pozostalých a vníma všetko, čo hovoria a robia. Rozpráva sa s nimi, dotýka sa ich, presviedča ich, že nezomrela, ale nik ju nepočúva. Zákon rovnorodosti zabraňuje vnímať nerovnorodé dojmy, preto živí nedokážu vidieť dušu, ani počuť jej hlas. Takisto necítia dotyky duše na svojom tele.
Vyspelá duša sa po smrti tela veľmi rýchlo odpúta od pozemského tela, s ktorým je počas života spojená jemnohmotnou astrálnou šnúrou. Väčšinou už necíti bolesti pred smrteľným zápasom, i keď telo vydáva ťažké vzdychy, lebo z neho vykĺzne rýchlo a ľahko. Opačne je to pri nedostatočne vyvinutej duši, ktorá v dôsledku ťažkej váhy ostáva spojená s telom dlhšie, preto prežíva aj bolestný smrteľný zápas. Nie je zriedkavosťou, že vníma aj svoj pohreb a často cíti aj pitvu a rozklad tela. Zákon rovnorodosti ju dlho drží pri tele, kým dozretá, ľahká a jemná duša sa od neho oddelí rýchlo v dôsledku veľkej rozdielnosti.
Príbuzní môžu niekedy mŕtvemu nechtiac uškodiť. Ak duša rýchlo opustí svoje telo a šnúra, ktorá ju s ním spája, nie je ešte pretrhnutá, na silné náreky a zúfalé volanie príbuzných sa dobrovoľne do neho vracia. Chce im povedať, aby netrpeli, lebo žije, ale na inej úrovni. Lenže oni aj tak nepočujú a nevidia. Návratom do tela však duša prežíva smrteľné muky, ktorých mohla byť ušetrená.
Podľa čoho sa pozná vyspelá duša? Nemusí to byť vždy duševne vzdelaný alebo nábožensky orientovaný človek. Mnoho tzv. hlboko veriacich nemá vôbec vyspelú dušu a naopak, nejeden ateista ňou môže disponovať, ak jeho pohnútky a činy sú čisté a nezištné. Niekedy človeka s vyspelou dušou jeho okolie ani nespozná, lebo jej kvality sa často neprejavujú navonok.
Smrť by sme mali brať ako niečo zákonité, nevyhnutné, čo je často určené už pred narodením. Aj predčasná smrť je väčšinou plánovaná. Preto pomstu a krivdu treba ponechať na večné zákony. Veď smrťou sa nič nekončí, iba sa mení prostredie a forma života. Z hrubohmotnej Zeme prechádza človek do jemnohmotnej, kde pokračuje v ďalšom vývoji.
Jediným majetkom, ktorý si človek odnáša po smrti do večnosti, je duša. Všetko ostatné smrťou zaniká. Aj rozumové poznatky, lebo rozum je len jemnejšia časť mozgu - hmoty.
 

Základná sila

29. října 2006 v 15:25 | Sagisia a Suneis
Celým vesmírom preniká neviditeľná energia - základná sila. Prejavuje sa ako teplo a svetlo, ktoré za pôsobenia večných zákonov udržiava jednotlivé úrovne stvorenia. Hoci je hmota nehybná a nemá vlastné teplo, napriek tomu každé teleso zvlášť a celý vesmír rotuje. Základná sila ho zahrieva a krúti prostredníctvom vyššieho sveta, o ktorom si povieme neskôr.

Aj človek je v kontakte so základnou silou, ktorá existuje mimo neho. Spája sa s ňou prostredníctvom citu a jeho hnutí. Keďže je táto sila neutrálna, dá sa použiť aj pozitívne aj negatívne; podľa kvality citov. Základná sila je akoby vodičom, cez ktorý sa sprostredkúva dobro, ale aj zlo, šťastie, ale aj nešťastie. Keby človek nemal k dispozícii túto základnú silu, bol by na zemi v možnostiach existencie a vývoja veľmi obmedzený. Spomínaná sila sa nazýva základná, lebo okrem nej prúdia vesmírom aj iné energie - z nižších svetov, na ktoré sa nenapájame citom, ale rozumovými schopnosťami a činnosťami
Vo vesmíre nie je ticho a tma, ako sa nám to zdá pri pozorovaní nočnej oblohy. Všetky telesá vo vesmíre žiaria ako drahokamy a ich farebné odtiene prezrádzajú, aký je na nich život. Vo vyšších svetoch sa farba zlučuje so zvukom a v tejto jednote znie nepredstaviteľne krásna hudba, nazývaná nebeská harmónia. S každou zmenou akordov sa mení farba aj intenzita vyžarovaných lúčov.

VIDEO-super

29. října 2006 v 12:16 | Sagisia a Suneis |  Astrálne cestovanie
TAk toto video by malo byť na základe skutočných základov astrálny cestovateľov..

Priklady karmy

28. října 2006 v 19:00 | Sagisia a Suneis |  Karma
Pri ťažkých životných udalostiach ľudia často nariekajú a žalujú sa "Ako to len Boh mohol dopustiť ?". Keďže už poznáme zákon spätného pôsobenia, vieme, že nás stíhajú spätné účinky našich činov, teda karma, a nie Boží trest.

Človek, ktorý svojím postavením vyvoláva konflikty a vojny, a pritom ich bol sám ušetrený, musí v niektorých životoch, keď sa vytvoria podmienky, znášať za to znásobené dôsledky.
Nie všetky obete vojny majú však karmické viny. Niekedy sú týmito udalosťami postihnutí aj veľmi čistý jedinci, ktorí sa dobrovoľne rozhodli znášať utrpenie so svojimi blízkymi, preto sa k nim inkarnovali, vteľovali.
Zažiť vojnu na vlastnom tele môžu tiež ľudia, ktorí navonok nikomu neubližujú, ale v myšlienkach sú násilní a nenávistí. Nechcú to však verejne prejaviť, aby si nepokazili dobré meno. Plným prežitím týchto negatívnych pocitov vo vojne sa ich zbavia, lebo spoznajú ich následky. Z toho, čo sme uviedli, vyplýva, že vojny sú vlastne "plánované", lebo sa so spätných účinkov dajú predvídať.

V krajinách, v ktorých sa vyskytuje hlad, trpia ľudia s ťažkými vinami voči svojím blížnym. Buď im nedali zaslúženú odmenu za prácu a nechali ich živoriť, až hladovať, alebo to mohli byť aj zamestnanci, ktorí okrádali svojho nadriadeného, hoci bol k nim spravodlivý. Ďalej túto karmu znášajú lenivci, ktorí brali odmenu za prácu a nedávali za ňu príslušnú protihodnotu, vedome narúšali zákon rovnováhy. Touto karmou trpia aj duševne nezrelí jedinci, ktorí nepoužívali vlastnú slobodnú vôľu na to, aby sa dokázali v živote sami uživiť, ale radšej zneužívali dobrotu iných.

Hromadné aj individuálne nehody. Sú spätným účinkom nedbalosti, nezodpovednosti, ale aj nenávisti a chamtivosti jednotlivcov a skupín. Napríklad bývalí piráti, ktorí pripravili o život celé posádky lodí, sa v niektorých životoch môžu dostať do opačného postavenia - ako obete hromadných dopravných nešťastí.

Príčiny živelných pohrôm. Bývajú dvojakého druhu: buď sú prirodzeným dôsledkom rozkladu hmoty, alebo sú "trestom" - spätný účinkom mravného a hospodárskeho rozpadu spoločnosti. Ako príklad môžu slúžiť mestá Pompeje, Sodoma a Gomora. Tí, čo sa mali zachrániť, boli vopred varovaní, aby unikli z postihnutého miesta. I keď pohroma prebehla podľa prírodných zákonov, teda vo forme zemetrasenia, záplav či výbuchu sopky, jej termín bol plánovaný "zhora".

Jasnejším príkladom karmickej "odplaty" je staroveké mesto Ninive, kde vládla celková skazenosť a úpadok. Po varovaní prorokom Jonášom sa však Asýrčania dali na pokánie, každý sa snažil zmeniť svoj život, dokonca ja skutkami. Podľa zákona spätného pôsobenia ich rýchla a úprimná zmena zachránila mesto pred skazou. Neskôr jeho potomkovia podľahli predchádzajúcim chybám, a tak bolo obrovské mesto, ktoré sa zdalo nedobytné a nezničiteľné, zrovnané so zemou zásahom "zhora".

Zrýchlená karma

28. října 2006 v 18:55 | Sagisia a Suneis |  Karma
Ľudia radi zovšeobecňujú a všetky negatívne prejavy a udalosti bez rozmýšľania hádžu do jedného vreca. Všetko je pre nich len karma, akoby neexistovala slobodná vôľa, ktorá spôsobuje, že sa tvorí aj nová karma. Keby všetko bolo len karmické a človek by nemal vlastnú vôľu na nové činy, nebol by vývoj. Mnoho nevinných ľudí, často aj lepších ako väčšina, padlo za obeť slobodnej vôli iných. Z histórie sú známe rôzne prípady - upaľovanie a mučenie v období temna, prenasledovanie a zabíjanie prorokov, koncentračné tábory a pod. slobodná vôľa dáva človeku možnosť : Buď si uľahčiť odpykávanie viny, alebo naopak, ešte viac si zamotať vlákna "ťažkého" osudu novou karmou.
Keby všetko zlo a neprávosť človek prijímal iba pasívne ako svoju karmu a nebojoval by o svoje práva, znásoboval by zlo toho druhého, lebo bez odporu by mu umožňoval ďalej ubližovať.
Ako spoznáme, čo je karma a čo nie? Teoreticky je to veľmi jednoduché, ale prakticky je to ťažké. Treba na to disponovať maximálnou úprimnosťou a otvorenosťou voči sebe. Keď sa vážne zamyslíme nad tým, čím v živote trpíme, a keď si uvedomíme, že i keď nechtiac podobné veci robíme aj mi iným, prídeme na to, že to nás tresce karma, a nie slobodná vôľa iných. Len tak sa naučíme rozoznávať zaslúžené a nezaslúžené zlo. Nikto iný, len človek sám sa musí pochopiť a pomôcť si.
Zrýchlená karma. Keď sa niektorí ľudia dajú na cestu k zdokonaleniu, cítia sa zrazu napadnutí oveľa väčším zlom, než pociťovali predtým. Nastáva tu zrýchlené očisťovanie, ktoré sa prejaví zvýšeným množstvom negatívnych vplyvov a udalostí. Tento fakt často odradí ľudí od dobrého úmyslu pokračovať v pozitívnom vývoji. Nevedia, že miesto odpykávania vín do konca života, by v prípade "obrátenia" trpeli len pár rokov alebo aj kratšie.
Výraz karma sa používa aj v pozitívnom zmysle. Hovoríme o dobrej karme, ak niekoho sprevádza úspech, bohatstvo, výhry, či dedičstvo bez toho, že by použil nejaké prostriedky či prílišnú námahu. Závisť je v tomto prípade neopodstatnená, lebo je to znásobená žatva jeho minulých činov. Závisť je pre vysielateľa zradnou zbraňou, ktorá v spätných účinkoch postihne predovšetkým jeho, trebárs vo forme choroby alebo straty.
Slovo karma môže znamenať úlohu, poslanie, s ktorým sa človek rodí, aby priniesol nové poznatky a pomoc ľudstvu. Je určená ešte pred vtelením. Ide o veľkých vedcov najmä v oblasti zdravotníctva, umelcov prorokov a pod.
Nie je dôležité vedieť, či je nejaká udalosť karmická alebo nová. V minulých životoch nemáme pátrať. Keby sme si ich pamätali, mnohí by nevedeli odpustiť svojim blízkym zlo, ktoré im predtým spôsobili a tým by im nechtiac zabraňovali, aby ho mohli odčiniť. Človek, ktorý by si p
amätal svoje minulé životy, žil by v súčasnom, len ako nezúčastnený pozorovateľ v odpykávaní viny alebo prijímaní dobra. Neprežíval by udalosti naplno v citových hĺbkach a výškach, takže jeho duša by sa nevyvíjala. Vrátila by sa do astrálu len v takej zrelosti, ako z nej odišla. Má sa však každým životom zdokonaľovať, a to prežívaním.
Keby to bolo pre človeka užitočné, alebo nutné, pamätal by si minulé životy. Iba silné citové zážitky z minulých životov ovplyvňujú a zdokonaľujú človeka a jeho názory. Napríklad, kto prežil vojnu ako obeť, nepamätá si ako a čím trpel, ale vo svojom podvedomí vie, že je hrozná a že si ju neželá.
Keby človek vopred poznal všetko, čo ho v živote čaká, nevyvíjal by úsilie samostatne sa rozhodovať a nemohol by pestovať slobodnú vôľu. Pre koho je prospešné, aby sa dozvedel budúcnosť alebo svoje minulé životy, dozvie sa to aj keby nechcel. Komu je to na prekážku, nedozvie sa to, aj keby chcel.
Každý človek má svoju individuálnu karmu, ktorú druhý nemôže a nemá poznať.

Odpykanie karmy

28. října 2006 v 18:40 | Sagisia a Suneis |  Karma
Odpykanie karmy môže prebiehať rôznymi formami:

1. Známy výrok zo Starého zákona "oko za oko, zub za zub" vysvetľuje, že človek pocíti rovnaké účinky svojich minulých chýb sám na sebe. Vrah bude v ďalšom živote zavraždený, zlodej okradnutý, zhýralec ochorie a pod. Pozostalí obete násilia alebo krivdy sa nemajú snažiť o odplatu, lebo sa zaťažia podobnou karmou. Zákony to vykonajú v pravý čas a správnym spôsobom. Nič neostane pred nimi utajené a nepotrestané. Neskoršie odpykanie je dokonca znásobené. Niekedy sa práve preto odďaľuje.

2. Symbolické odpykanie. Keď sa človek zlepší skôr ako ho zastihnú spätné účinky karmy, prejavia sa len symbolicky, alebo mierne.

Istý muž sa v predošlom živote opíjal, prejedal a ešte aj fajčil. Je to na jednu osobu prehnané, ale berme to len ako príklad. Nesprávnou životosprávou a negatívnymi sklonmi, teda vedome narúšal svoje dobré zdravie, ktoré tieto výstrelky bez ujmy znášalo. V tomto živote mal však v dôsledku týchto chýb smrteľne ochorieť. Keď si však počas choroby uvedomí svoje zlé návyky a začne vážne hľadať a uskutočňovať cesty k zdraviu, môže si vyliečiť smrteľnú chorobu týmto úsilím a odriekaním.

3. Čistá a hlboká láska k akejkoľvek osobe, i keď je neopätovaná, ale človeka povznáša a zdokonaľuje tak, že zabúda na seba a stáva sa nezištne dávajúcim a dobrým, zbavuje ho mnohých vín, spôsobených sebectvom a ľahostajnosťou v minulosti. Avšak keď niekto má oči len pre svoju lásku a druhí sú mu v ich starostiach a bolestiach ľahostajní, neprežíva pravú lásku, iba znásobený egoizmus.

4. Úsilie o dobro. Keď človek všetko, čo koná, podriaďuje čistým úmyslom, v zmysle večných zákonov, slabnú vlákna negatívnej karmy a začne sa tvoriť nová a čistá.

Ak človek znáša nepriaznivú karmu s odporom, nepochopením a nedochádza pritom u neho k zlepšeniu k zdokonaleniu, nezbavuje sa karmy, ale tá ho stále "tresce", až kým sa nezmení. Spätné účinky teda neznamenajú vždy aj odpykanie karmy.

Karma

28. října 2006 v 18:34 | Sagisia a Suneis |  Karma
Takmer každý z nás aspoň raz v živote pocítil, čo je to osudová rana. Prišla nečakane a kruto. Mali sme pocit, že je nespravodlivá, nezaslúžená, a len ťažko sme sa s ňou vyrovnávali. Jedinou náplasťou, ktorá mala našu ranu vyliečiť, bola útecha, že sa nedá nič robiť, bol to osud. Pomysleli sme si, že za to nemôže nik, pretože to tak bolo určené zhora - vyššou mocou.
Podobným spôsobom, len s malým rozdielom, sa vysvetľuje dnes už všeobecne známy pojem karma. V nej je však pôvodcom osudovej rany, nie vyššia moc, ani Boh, ale človek sám. Postihnutý vyvolal v niektorom svojom minulom živote príčinu, ktorej dôsledky znáša neskôr, i keď už na to zabudol. Karma teda súvisí s reinkarnáciou - znovuvteľovaním.
Z výkladu karmy je jasné, že Indovia, od ktorých sme prebrali toto slovo, veľmi dobre poznali zákon spätného pôsobenia. Pre nich osudové rany nie sú dôvodom na zúfalstvo a beznádej ako u nás v kresťanskej spoločnosti. Keď človek verí iba v osud, má pri jeho údere pocit krivdy, lebo nechápe dôvod rany, cíti sa akoby podvedený. Podľa karmy je odpykanie viny v tomto živote, v ktorom vznikli, ľahšie, pretože človek vie za čo pyká. Zakrývanie viny a vyhýbanie sa jej odčineniu prináša v ďalších životoch "nespravodlivé" a nečakané údery.
Nie všetky viny pochádzajú zo zlých úmyslov a činov. Človek pyká aj za neúmyselné ublíženie, spôsobené neznalosťou alebo nedbalosťou. Napr., ak žena nepozná správne zásady stravovania, môže spôsobiť sebe, ale aj celej rodine choroby. Ich dôsledky môže znášať aj niekoľko životov vlastnými zdravotnými ťažkosťami alebo aj smrteľnou chorobou. Jej úlohou je pochopiť príčinu týchto ťažkostí, alebo choroby a potom už nebude tieto chyby robiť.
Niekedy sa človek zaťaží karmickou vinou aj tým, že odsúdi druhého za konanie, ktorého pohnútky nepozná. Bežne sa to robí v politike a u vplyvných osobností, kde iba prenášame názory niekoho iného, teda nepoznáme skutočnosť. Týmto odsúdením poškodíme určitú osobu na povesti a zaťažíme sa vinou, ktorú musíme napraviť trebárs tak, že zažijeme rovnakú situáciu ako on, alebo budeme takisto ohovorení zdanlivo neprávom. Spoznať všetky príčiny karmy je veľmi ťažké, lebo bývajú rozmanité.

Iní malí bytosní

28. října 2006 v 18:27 | Sagisia a Suneis |  BYTOSTNÁ RÍŠA
Iní malí bytostní sú vo svojej činnosti viac spätí s ľuďmi. Ich úlohou je priasť neviditeľné nitky z každého ľudského činu, myšlienok a citových prejavov. Ich kvalita a druh sa odlišuje farebnosťou. Po týchto nitkách - cestách kráčajú duše po smrti do astrálu a jemnohmotného prostredia, ktoré bytostní spriadli z ich úmyslov a činov. Tak tkajú malí bytostní, podľa večných zákonov , človeku osud, ktorý vedie zo Zeme buď dolu, do nižších svetov, alebo hore, do vyšších. Je to pre nás nepredstaviteľná činnosť, ktorú nemôžeme pochopiť, keďže nič podobné sa v našej aktivite nevyskytuje.
Bytostní sú teda aj živými vykonávateľmi večných zákonov, nie sú však ich riadiacimi ani hodnotiacimi činiteľmi. Snujú nitky osudu bez osobnej zaangažovanosti k ľuďom. Výsledok ich tkania, ktorý prezrádza najtajnejšie vnútro každého človeka, hodnotia iné hierarchie. Pre lepšie pochopenie by sme si mohli predstaviť bytostných ako pisárky, ktoré prepisujú diplomovú prácu študenta. Nezasahujú do obsahu, ktorý on vytvoril.
Okrem toho bytostní pradú aj nitky, ktoré spájajú ľudí navzájom. Ich činnosť je pod kontrolou viacerých dokonalejších vládcov, preto nemôže dôjsť k nespravodlivosti alebo zlyhaniu. Svojou tkáčskou činnosťou pôsobia malí bytostní ako spájatelia hmotného a nehmotného vesmíru. Keďže pochádzajú z vyššej úrovne, ako je vesmír, až z bytostnej ríše, majú v sebe viac základnej sily vo forme tepla a svetla. Takto zahrievajú, pretvárajú, oživujú a zdokonaľujú hmotu - vesmír.
Aj človek má zdokonaľovať hmotu, ale jeho činnosť sa líši od činnosti bytostných. Oni sú pripravovatelia a pomocníci, kým človek má byť ich pokračovateľom a vládcom v hmote. Žiaľ, človek sa stal vládcom - ničiteľom. Lebo svoju vládu pochopil nesprávne.

Vedomé tvory, malí bytostný

28. října 2006 v 18:25 | Sagisia a Suneis |  BYTOSTNÁ RÍŠA
Vedomé tvory v bytostnej ríši majú ľudskú podobu. Mnohé z nich žijú aj na Zemi. Sú však pre bežných ľudí neviditeľné, lebo nemajú hmotné telo, iba dušu. Podľa hierarchie sa vedomé tvory delia do dvoch základných skupín - na malé a veľké a označujeme ich spoločným menom bytostní.
Malí bytostní pochádzajú z bytostných zárodkov, ktoré unáša samočinné prúdenie do rôznych živlov. V nich sa vyvíjajú bytostní rôzneho druhu - žijúci v ohni, vo vode, vo vzduchu, v zemi, v kvetoch, stromoch, skalách, oblakoch atď. Majú ženskú aj mužskú podobu. ich úlohou je udržiavať živly - prírodu v takom stave, ako si to vyžadujú večné zákony. Podľa príkazov vládcov živlov spôsobujú však aj pohromy, napr. záplavy a zemetrasenia, víchrice, búrky, dažde, alebo naopak pozitívne prejavy v prírode - blahodarný dážď, dúhu a pod.
I keď sa tieto prírodné procesy dajú vysvetliť vedecky, že vznikajú zákonite za určitých podmienok, neznamená to, že sa dejú samy od seba. Usudzujeme tak preto, že nevidíme činiteľov týchto procesov, iba ich dôsledky, ktoré sú organizované, zákonité a presné.
Aj život včiel je zákonitý, prebieha podľa presne stanovených pravidiel, ale keďže včely sú voľným okom viditeľné, netvrdíme, že zbieranie peľu a výroba medu sa dejú samočinne.
V súčasnej dobe nedokážeme činnosť bytostných celkom pochopiť, lebo sme stratili schopnosť ich vnímať. Preorientovaním sa na rozumovú civilizáciu ľudstvo otupilo svoju schopnosť vidieť aj inými zmyslami ako telesnými. V rozprávkach a legendách ostalo však zachované dedičstvo niektorých duševne vyspelejších predkov, ktorí tieto bytosti videli aj s nimi komunikovali. Vzájomne si pomáhali, o čom svedčia nespočetné príklady v rozprávkach, o obroch, trpaslíkoch a vílach.
Dnes považujeme jasnovidnosť za výnimočnú schopnosť, lebo sa vyskytuje ojedinele, no kedysi bola všeobecnou vlastnosťou ľudí. Podobne aj dnes výnimočne čistí jedinci vidia bytostných, ale nikto im neverí, pretože je to zriedkavý jav. Až nové pokolenie sa znovu zblíži so svojimi malými pomocníkmi, lebo ich bude vidieť a bude lepšie chápať tieto jemné deje.
Malí bytostní získavajú ľudskú podobu vývojom. Z bytostného zárodku sa ich duša formuje postupne od nižších tvorov k dokonalejším, od trpaslíkov, škriatkov až k prekrásne vyvinutým vílam a obrom. Ich podoba sa zdokonaľuje a nadobúda ľudské tvary s uvedomením si vlastnej osobnosti, svojho ja. Je to ďalší večný zákon. Keďže sa ich podoba formuje postupne, vývojom, hovoríme im vyvinutí bytostní.
Aj zviera má dušu, je vedomé, ale nie seba samého - svojej osobnosti, preto nemá ľudskú podobu. Malí bytostní sú omnoho krajší než ľudia, lebo nepoznajú zlo a nedokonalosť, žijú v súlade s večnými zákonmi . Pôsobia medzi nami stále ako kedysi, nevyhynuli, iba sme ich prestali vidieť. I baktérie, ktoré sme objavili až po vynájdení mikroskopu, tu odjakživa boli a na nás pôsobili, a predsa sme o nich predtým nevedeli.
Z nevedomosti považujú niektorí ľudia malých bytostných za mimozemšťanov, lebo nevedia o nich nič bližšie. Malí bytostní sú aj úplne maličký ako prst, ale aj väčší než ľudia, sú to obri, ktorí sa väčšinou zdržiavajú v skalách, horách, veľkých vodách a oblakoch.
Vládnu medzi nimi hierarchie, ktorým sa všetci dobrovoľne podriaďujú. Podliehajú zákonu jednoty s celkom!!!, podľa ktorého nemôže jednotlivec existovať sám, len ako súčasť spoločenstva; vtedy je silný a užitočný. Hierarchia ich vlády vyzerá asi takto:
Malí bytostní žijúci pod stromom podliehajú kráľovi (alebo kráľovnej) lesa. Ten má nad sebou vládcu celého pohoria. Tento kráľ zas podlieha vládcovi všetkých pohorí v krajine. Hierarchia stúpa až po vládcu planéty a napokon celého vesmíru.
Charakteristickou črtou všetkých bytostných je, že vynikajú vo svojej činnosti veľkou presnosťou a zodpovednosťou. Voči svojmu nadriadenému cítia bezvýhradnú lásku a úctu. Na rozdiel od ľudí, bytostní si nevolia svojich vládcov. Vládnuce postavenie sa určuje podľa stupňa ich dokonalosti, čo prebieha samočinne - zákonite. O tom si povieme neskôr. Radostný postoj k práci a láska k nadriadeným ich robí šťastnými a krásnymi.
Malí bytostní majú rôzne úlohy. Jedni sa zaoberajú hmotou, jej pretváraním, udržiavaním a rozkladom. Tým sa hmota stále zušľachťuje a zjemňuje. Sú teda tvorcami prírody a zároveň aj jej ničiteľmi. Ľuďom sa zdá, že príroda sa tvorí sama od seba, lebo vidia, ako sa sama mení a rozmnožuje. Je to prirodzený jav. Keď rastlina alebo zviera dospeje do fázy zrelosti, podľa zákona o doplnení celku spájajú sa pozitívne a negatívne póly, a tak dochádza k rozmnožovaniu. Tomuto samočinnému deju bytostní iba pomáhajú.
Spočiatku žil človek v súlade s prírodou, zasahoval do nej iba málo, zvyčajne len pri stavbe obydlí a na vlastnom pozemku. Neskôr začal prírodu pustošiť a teraz ju v dôsledku priemyslu úplne ničí. Nič nevie o jej tvoroch, preto ani nemôže s nimi spolupracovať.
V atlantickej civilizácii pomáhali pri obrovských stavbách ľuďom obri, ktorí za nich vykonávali ťažkú prácu. Atlantíďania nepotrebovali žiadnu techniku, ani ju nemali. To sa iba my domnievame, že boli technicky takí vyspelí ako naša civilizácia. Nemali ani dopravné prostriedky, a predsa jazdili po celej zemeguli - na obrovských vtákoch. Rozprávky nie sú teda len fantáziou.

Nevedomé tvory

28. října 2006 v 18:23 | Sagisia a Suneis |  BYTOSTNÁ RÍŠA
Pod nevedomé tvory patria nerasty a rastliny. Považujú sa za živé organizmy, lebo je v nich už určitá forma života, rastú a odumierajú. Sú chránené zákonom, podľa ktorého netrpia vonkajším zásahom do svojho tela, i keď im môže spôsobiť smrť alebo rozklad. Nemajú totiž dušu, ktorá prežíva pocity. Keď sa niektorí ľudia vedia rozprávať so stromami a rastlinami, nehovoria konkrétne s nimi, ale s bytosťami, ktoré v nich prebývajú.
Medzi nevedomé tvory patria aj zvieratá, tvoria vyššiu triedu tejto kategórie. Majú už dušu, a preto aj cítia bolesť. Pri usmrcovaní koristi sa inštinktívne podriaďujú zákonu zabíjania. Znamená to, že používajú pri každom druhu najšetrnejší spôsob, aby obeť trpela čo najmenej. Po smrti už zviera necíti trhanie a požieranie svojho tela. Človek by sa mal vážne zamyslieť nad týmto zákonom a dbať naň pri zabíjaní zvierat, lebo jeho narúšaním znáša dôsledky, či už vo forme choroby alebo ťažkej smrti.
Zvieratá majú skupinovú dušu. Tá na rozdiel od ľudskej sa po smrti rozpadáva na pôvodné prvky a zbiera sa v zhromaždisku rovnakého druhu, z ktorého sa potom tvorí nová zvieracia duša.
Avšak zviera, ktoré žije v úzkom kontakte s človekom a priľnulo k nemu oddanou láskou, nestráca po smrti celistvosť duše; tá ostáva sformovaná a vteľuje sa znova s inými kvalitami. Je to zrýchlené dozrievanie, lebo všade prevláda neustála snaha po vývoji od nevedomého k vedomému životu.

Úvod do byt. ríše

28. října 2006 v 18:19 | Sagisia a Suneis |  BYTOSTNÁ RÍŠA
Nad hrubohmotným a jemnohmotným vesmírom je ďalší svet, jemnejšieho druhu, ktorý je poháňacou silou celého vesmíru, spôsobuje jeho kolobeh. Je to bytostná ríša. Má tiež sedem úrovní, v ktorých sa prejavujú rôzne formy života. Je domovom mnohorakých bytostí a tvorov, ktoré sa delia do dvoch základných kategórií - na nevedomé a vedomé tvory podľa toho, či si uvedomujú svoju osobnosť alebo nie.

Stvoreny duchovia - tiez zaujimave

28. října 2006 v 18:10 | Sagisia a Suneis |  DUCHOVNÁ RÍŠA
V najvyššej úrovni duchovnej ríše, žijú tiež dokonalí duchovia, ale iného druhu ako vyvinutí. Na vývoj ducha nepotrebovali vstupovať do hmotnosti. Vďaka vyššej dokonalosti ich zárodku sa sformovali do ľudskej podoby okamžite a ešte aj vo vyššej úrovni. Preto sa nazývajú stvorení duchovia. možno znie zavádzajúco hovoriť o vyššej a nižšej dokonalosti, lebo z hľadiska ľudských pojmov by mala byť len jedna dokonalosť. Vysvetlíme si najprv jej charakteristiku na duchoch v duchovných svetoch. Keď sa duchovné zárodky môžu sformovať ihneď v Duchovnej ríši, znamená to, že sú dokonalé, rovnorodé s dokonalým prostredím. Nedokonalé zárodky musia vstupovať do hmotnosti, ktorá je nedokonalá, teda im rovnorodá, aby sa vyvinuli a sformovali do dokonalej ľudskej osobnosti.
Dokonalý duch, i keď má slobodnú vôľu, si nikdy nevolí cestu pochybnosti, pokrivenia alebo zla. Jeho cítenie, prejavy a činy nie sú kolísaním medzi dobrom a zlom, lebo sú čisté a jasné. Nedokonalý duch si v dôsledku slobodnej vôle často volí aj pochybné cesty, lebo ich chce vyskúšať. Žiaľ, nie vždy sú pre neho poučením. Často ho odvedú od pravého cieľa, i keď si to sám neuvedomuje. Práve pre svoju nedokonalosť sa nemôžu duchovné zárodky ľudských duchov sformovať v duchovnej ríši, lebo zákon rovnorodosti to nepripustí. Nedokonalé sa môže vyvíjať len v nedokonalom prostredí - v hmote. Avšak po dokončení vývoja sa stane ľudský duch dokonalým. Dokonalosť má teda v duchovnom svete rôzne úrovne, stupne, v ktorých ešte existuje vývoj. Všetko v celom stvorení sa stále vyvíja v svojich hraniciach, lebo v ňom vládne zákon pohybu.
Podľa zákona rovnorodosti sa záporné vlastnosti v rodine tiež vykoreňujú v rovnorodom prostredí, priamo v nej, aj za cenu sporov a napätí medzi jej členmi. Medzi dokonalejšími ľuďmi by ich odstránenie nebolo trvalé. Bezkonfliktnosť ešte neznamená aj zmenu. V lepšom prostredí človek jednoducho nemá príležitosť prejaviť svoje negatíva, preto ostávajú iba potlačené a utlmené.
Stvorení duchovia majú v dôsledku svojej vyššej dokonalosti oproti vyvinutým duchom vedúce postavenie v celej duchovnej ríši. Podobne ako prastvorení bytostní sa dostali na vedúce miesta, lebo ich samočinné a okamžité sformovanie prezrádza vyššiu duchovnú kvalitu oproti ostatným. Rešpektovaním tohto zákona tu nemajú problém s autoritami, a preto tu vládne prirodzená úcta a oddanosť.
Stvorení a vyvinutí duchovia sú tie hierarchie, ktoré riadia a hodnotia naše činy a osudy na Zemi a s pomocou bytostných organizujú spravodlivé napĺňanie večných zákonov. Zákony preto pôsobia ako inteligentná sila, lebo ich v niektorých prípadoch riadi inteligencia duchov, inokedy sa uplatňujú samočinne - cez základnú silu. Inteligencia stvorených duchov sa nedá s pozemskou ani len porovnať. Je iba duchovná, bez účasti rozumu, čo jej dáva úplne iný rozlet a nepredstaviteľné schopnosti. Hmotnosť alebo Zem je oproti duchovným svetom to najúbohejšie miesto v stvorení, kde má duch stráviť iba určitú fázu vývoja. Nemá ju preto považovať za cieľovú, ale len za prestupnú stanicu.
Podľa plánu vývoja sa v určitej dobe zrelosti vtelí do najvyspelejšieho národa nejaký stvorený duch ako človek. Svojimi vyššími schopnosťami podporí duchovný vývoj okolia, ktorý bez tejto vyššej pomoci stagnoval a degeneroval.
V duchovnej ríši sa vedie Kniha života, kde je zapísaný pod duchovným menom každý duchovný zárodok, ktorý odchádza na púť do hmotnosti. Riadiaci duchovia sledujú jeho cesty a všemožne mu pomáhajú, aby nezablúdil v hmote a vrátil sa späť do raja ako zrelý duch.
Ako vidieť, náš život na Zemi nie je ponechaný len na nás samých. Máme nad sebou svojich "učiteľov", "rodičov", ktorí nás duchovne vedú a pomáhajú nám cez našich strážnych duchov, aby sme úspešne zavŕšili cieľ, za ktorým sme sa vybrali do hmoty - na Zem.

RAJ - zaujimave

28. října 2006 v 18:04 | Sagisia a Suneis |  DUCHOVNÁ RÍŠA
V duchovnej ríši, v jej strednej časti, ktorá sa nazýva "raj" alebo, podľa Biblie, "Božie kráľovstvo", žije vyvinutý duch, ako mužská alebo ženská osobnosť. V raji už neexistuje zlo a nedokonalosť ako v hmotných svetoch. Tu vládne iba krása, láska, dobro, spravodlivosť, ale nie nečinnosť. Zákon pohybu platí pre všetky úrovne stvorenia. Blaženosť duchov nespočíva v nečinnosti, lež v radostnej, tvorivej a dobre zorganizovanej aktivite. Zmyslom života vyvinutých duchov je okrem iného pomáhať aj ostatným, zatiaľ nevyvinutým duchom - ľuďom v hmotnosti, aby ukončili včas svoj vývoj a vrátili sa ako zrelí duchovia do svojho domova. Táto pomoc je nutná, čo si vysvetlíme neskôr.
Vyvinutí duchovia z raja nemôžu pomáhať v hmotnosti priamo, lebo zákon rovnorodosti tomu zabraňuje. Napriek tomu má každý človek svojho najvyššieho duchovného vodcu v duchovnej ríši. Ten na človeka môže pôsobiť iba cez prostredníkov v bytostnom kruhu a v jemnohmotnosti a tí napokon cez strážneho ducha.
V raji žijú deti rozličného veku, no nerodia sa tu ako na Zemi, nemajú svojich rodičov, patria všetkým. Vznikli takisto z duchovných zárodkov, sformovali sa však ihneď v tejto úrovni ako deti. Nemusia klesať za vývojom do hmotnosti, lebo sú ihneď dokonalé. Avšak chýba im zrelosť, ktorú získajú postupne v styku s dokonalými duchmi. A tak je život v raji pestrý: sú tam mužskí, ženskí aj detskí duchovia a každý sa tam môže aj citovo realizovať. Všetci duchovia sú nejakým spôsobom aktívni. Únava a prepracovanosť v raji neexistujú, lebo sú iba prejavom hmoty. Radosť zo života a neustálej činnosti zapríčiňuje aj to, že je tu stále deň, jasnejší ako na Zemi. Po tme a zle tu niet ani stopy.
Približnou napodobeninou raja sú vyššie úrovne jemnohmotného sveta. Je to ďalší zákon, podľa ktorého sa každý nižší svet utvára napodobňovaním sveta nad ním. Napodobenina však nikdy nemôže byť rovnaká s originálom. Nižší svet, tým že je vždy hutnejší, je nedokonalejší a nedokáže vytvoriť rovnaké, iba podobné. Život na Zemi je zas kópiou jemnohmotného sveta. Mnoho ľudí si myslí, že astrál je napodobeninou Zeme, lebo tam vidia kostoly, školy, mestá, aké sú na Zemi. V skutočnosti je to naopak, na Zemi napodobňujeme astrál. Jeho obraz nosíme v svojom podvedomí, lebo sme v ňom žili ako duše pred narodením.
Kvôli názornosti si porovnajme rozdiely v dokonalosti v raji a na Zemi. V raji sú tiež kvety, no ich dokonalosť spočíva v krajších a väčších tvaroch, v pestrejších farbách a výraznejších vôňach. Zvončeky tam naozaj zvonia v prekrásnych tónoch a mnohé kvety slúžia ako nádoby lahodných nápojov. Opis oblečenia duchov, krása ich príbytkov by vyznel ako fantázia, rojčenie, rozprávka, ktorá sa v ľudských pojmoch ani nedá dokonale vyjadriť a predstaviť. Človek si môže predstaviť len to, čo už zažil, alebo čo je rovnorodé, podobné jeho predstavám. Keďže raj je o niekoľko stupňov vyššie, ako žije človek, nemôže si vytvoriť predstavu o jeho dokonalosti, lebo naša reč na to ani nemá pojmy.

Vznik Ducha

28. října 2006 v 17:57 | Sagisia a Suneis |  DUCHOVNÁ RÍŠA
Ako vlastne vzniká duch a čo má s človekom spoločné? V spodnej úrovni duchovnej ríše sa nachádzajú duchovné zárodky. O ich pôvode si povieme neskôr. Pod vplyvom základnej sily, ktorá tu vyžaruje silnejšie ako vo vesmíre, sa duchovné zárodky prebúdzajú k uvedomeniu - k túžbe po sformovaní sa do duchovnej bytosti. Tak ako zárodok sliepky po dozretí inštinktívne túži byť sliepkou, tak duchovný zárodok túži byť duchovnou bytosťou. Na to, aby sa z dozretého vajíčka vyliahlo kura, treba však vhodné podmienky - vyššiu teplotu. Duchovný zárodok zas naopak, potrebuje väčší chlad, aby sa z neho sformoval duch.
Len čo sa u neho v duchovnej ríši prebudí túžba po vlastnej osobnosti, začne konať podvedome to, čo tento cieľ podporuje, čiže hľadať vhodné podmienky. Dokiaľ sa v ňom neprebudila túžba po živote, ležal nehybne, akoby spal. Až chcenie po vývoji je prvým pohybom ducha. Pod vplyvom zákona pohybu a tiaže začne duchovný zárodok klesať z duchovnej ríše do nižších sfér, aby sa mohol vyvíjať. Zastaví sa na okraji jemnohmotného sveta. V ňom sa za určitých podmienok začne formovať jeho obal, najprv do podoby dieťaťa, ktoré postupne rastie a vyvíja sa v dospelého človeka. Tak sa v jemnohmotnom svete formuje najprv duša do ľudskej podoby, ako obal duchovného zárodku.
Duchovný zárodok v jadre duše ostáva ešte nevyvinutý. Podobne ako z jablka nemôže hneď vyrásť ďalšie jablko, ale najprv strom, tak aj u ľudí sa najprv musí vyvinúť duša, až potom duch. Preto vznikol jemnohmotný svet skôr, aby sa mohli vyvinúť najprv duše. Až po ich vývoji, teda po nadobudnutí ľudskej podoby, vznikla hrubohmotnosť a s ňou aj Zem, kde vstupujú duše do hmotných tiel. Celý hrubohmotný vesmír vznikol na jediný účel - na vývoj duchovných zárodkov. Jemnohmotnosť bola pre jeho vývin iba prechodným štádiom, potrebným na to, aby sa vytvorila duša - obal ducha. Duša je vlastne spojivom, prostredníkom, pomocou ktorého sa duchovný zárodok spojí s telom, aby mohol na Zemi cez neho aktívne pôsobiť, a tým sa vyvíjať. Telo zároveň chráni dušu aj pred drsnými vplyvmi vonkajšieho prostredia.
Spolu s vývojom a dozrievaním planéty dozrieva aj ľudský duch viacerými životmi na Zemi a pobytom v jemnohmotnosti. Vývin ducha sa podobá vývoju orecha. Jeho jadro je najprv malé, beztvaré a mäkké. Až dozrievaním a hrubnutím obalov, vo forme šupy a škrupiny, rastie a tvrdne aj jadro. Po jeho dozretí obaly už nemajú preň význam, rozpadávajú sa. Aj duchovný zárodok rastie a dozrieva pod svojimi obalmi čiže dušou a telom. Duch po dosiahnutí zrelosti sa stane večnou a vedomou osobnosťou v ľudskej podobe, preto už obaly - telo a dušu - nepotrebuje. Slúžili mu iba ako odev ducha v príslušných úrovniach, aby ho chránili a podporovali vo vývoji. Duchovný zárodok sa teda postupne mení na vyvinutého ducha. Tento názov vyjadruje, že vývinom dospieval vo vedomú osobnosť. Podobne sa vyvíjajú aj malí bytostní - postupne nie okamžite. Nemajú ducha ani telo, majú iba dušu a bytostné jadro.

DUCH

28. října 2006 v 17:55 | Sagisia a Suneis |  DUCHOVNÁ RÍŠA
Keďže sa duchovná ríša vznáša zo všetkých spomenutých svetov najvyššie, tak aj duch má medzi ostatnými obyvateľmi svetov najvyššie postavenie. Ako vlastne vyzerajú duchovia? To, čo všeobecne nazývame duchmi, ktorých niektorí citlivci vidia alebo cítia, sú vlastne duše nie duchovia. Človek môže svojím duchovným zrakom vidieť iba do astrálu, ktorý je strednou časťou hrubohmotnosti. Vyspelejší ľudia "dovidia" aj do jemnohmotnosti. Vo sne sa nám takisto zjavujú duše či už živých, alebo mŕtvych ľudí. V spánku totiž vychádza naša duša z tela a putuje v obrovských vzdialenostiach. Nemusíme sa obávať, že sa nevráti, lebo je s telom spojená astrálnou šnúrou, ktorá má akoby nekonečnú dĺžku.
Zákon rovnorodosti zabraňuje, aby človek videl ducha, alebo duchovný svet. Medzi vesmírom a duchovnou ríšou je príliš veľká vzdialenosť. Duch je jemnejšej podstaty než duša, lebo je na rozdiel od nej nehmotný. Vyzerá však podobne, je mužom alebo ženou, no má omnoho krajšiu, žiarivejšiu a dokonalejšiu podobu ako človek, či duša. Vieme už, že duša je jemnohmotná, preto má dlhšiu životnosť ako hrubá hmota, telo, ale raz tiež zanikne. Duch, keďže je nehmotný, nezanikne, je večný.

oblasteky

24. října 2006 v 19:50 | Sagisia a Suneis |  GALERIA

pekne :)

24. října 2006 v 19:40 | Sagisia a Suneis |  GALERIA

Svetové amulety 2

23. října 2006 v 22:00 | Sagisia a Suneis |  Kríže, amulety a symboli..
Moc svetla (Bieli pentakel) 31. Moc svetla (Bieli pentagram) je základný znak ochrany. Štít, ktorý odráža zlé kliatby a želania a vracia ich späť k adresátovi. Chráni pri vykonávaní mágie. Dovoľuje zlé sily odviesť na iné miesto a tam ich spútať. Pomáha vládnuť nadprirodzenými silami.
Kráľovská pečať 32. Kráľovská pečať Suppilulima II, ktorý bol tvorca Hetyckého impéria /1370 pr. Kr. / - kópia sa stala talizmanom na získanie vlády, pocty, postaveniu a vplyvu. Dáva sebaistotu, vodcovské a riadiace schopnosti. Managerom a riaditeľom prináša uznanie a rešpekt medzi podriadenými.
Čínsky ochranný duch 33. Čínsky ochranný duch je považovaný za osobného strážcu, ktorý pomáha v najťažších chvíľach pred zrútením, kedy človek pochybuje o všetkom pozitívnom, v ťažkých chvíľach depresie, stresu a zúfalstva. Pomáha nájsť cestu z ťažkostí, sprevádza na ceste upokojenia duše a nastoleniu rovnováhy.
Jing-Jang 34. >Jing-Jang veľmi známy činský symbol filozofie taoizmu, symbol večnej existencie a harmónie vo vesmíre vďaka rovnováhe medzi protichodnými prvkami jing a jang. JANG - biely, mužský, aktívny, deň, nebo, oplodňujúca sila, dominantnosť. JING - čierny, ženský, pasívny, noc, zem, rodiaca sila, poddanosť. Je to symbol života. Rovnováha protikladov.
Jing-Jang v kruhu ôsmich triagramov 35. Jing-Jang v kruhu ôsmich triagramov vyjadruje silu tvorenia, prijímania, prehlbovania, trvania, prenikania, zjednocovania, naplňovania a podporovania. Symbolizuje kúzlo života proti zlu. Spája sa s veštením I-Gingu, na predpovedanie bližšej i vzdialenejšej budúcnosti.
Fu 36. Fu staročínsky symbol šťastia. Magické slabiky predstavujú úprimné a srdečné blahoželanie. Prináša taký druh šťastia aký si želá obdarovaná
Dlaň štastia 37. Dlaň šťastia nazývaná aj srdcová ruka Krišny je symbolom aktivity a osudu človeka v Božej dlani. Prináša priateľskú otvorenosť, odpustenie, štedrosť a vľúdnosť. Pri jeho nosení máme možnosť vytiahnúť si šťastnou rukou karty vlastného osudu, nachádzať iba dobrých priateľov a rozhodovať sa vždy správne.
Staročínsky symbol dlhovekosti 38. Staročínsky symbol dlhovekosti patrí k základom šťastného života. Zložité čiary majú prebúdzať silu a vnútornú energiu, napomáhať kondícii tela a mysle. Prináša zdravie, šťastie a sviežosť na celý život i v starobe.
Strom života 39. Strom života je symbolom počiatku, nebeského raja, nesmrteľnosti a znovuzrodenia. Priaznivo pôsobí pri plodení zdravého potomstva a šťastného narodenia, lieči neplodnosť, zvyšuje potenciu a dodáva vitálnu silu života a vytrvalosť.
Zkrížená vadžra 40. Zkrížená vadžra - dvojitá prekrížená vádžra je buddhistický symbol nezničiteľnosti, ktorý dáva moc a vieru vo večné znovuzrodenie. Je znakom jedného z piatich vtelení Buddhy. Používa sa pri tantrickej meditácii, napomáha sústredeniu, odstraňuje závislosť na materiálnom svete. Dáva rovnováhu tela, duše a mysle. Pomáha pri odpútaní sa od všetkých spolkov.
Šalamúnova pečať 41. Šalamúnova pečať hexagon predstavujúci usporiadanie sveta sa skladá z dvoch trojuholníkov nižšieho a vyššieho sveta. Znamená najvyšiu múdrosť a najvyšší stupeň do preniknutia magických vied. Má pomáhať pri správnych ponaučeniach a prinášať osvietenie.
Keltský kríž 42. Keltský krížzobrazuje starobilý kruh mandalu v kresťanskom kríži. Mal rozlíšiť kultúrny a spoločensky okruh týchto ľudí od iných. Ukazuje ich ako inteligentnejšiu, vyššiu civilizáciu a uprednostnenú. Zachádzalo sa s ním obradne a s úctou, aby neboli prekročené hranice sveta, zpoza ktorých niet návratu. V praxi prináša osvietenie a dáva vízie.
Kresťanský symbol viery, lásky a nádeje 43. Kresťanský symbol viery, lásky a nádeje Vonkajší kruh predstavuje svätožiaru silnej viery a pravdy - znak Krista a Marie.Svetelné paprsky symbolizujú božské svetlo, ktoré dáva nádej, osvietenie, ukazuje cestu a vedie cez prekážky do raja. Srdce symbol lásky Boha k ľuďom má prebúdzať v ľudských srdciach lásku ku všetkému stvorenému.
Egyptský kríž života ANCH 44. Egyptský kríž života ANCHsymbolizuje nesmrteľných bohov. V hieroglyfickom písme znamená Život. Podľa Egypťanov mal prinášať dlhovekosť a večné zdravie. Bol kľúčom k otváraniu brán do raja a zjednotenie s bohmi. Jeho nosením nám navracia energeticku rovnováhu, uvoľňuje z tela všetky škodlivé vplyvy, ktoré vznikli chorobou a únavou.
Udjat 45. Udjat - sväté oko Hora / boha neba /symbolizuje predvídavosť a múdrosť. Dáva ostražitosť. Predstavuje všadeprítomnosť Boha, ktorý dáva pozor vždy a všade. Ako amulet pomáha chrániť pred nepriazňou nadriadených a iných ľudí, ktorí by mohli komlikovať ďaľší
Rafaelov pantakel 46.Rafaelov pantakel je pentakel archanjela Rafaela. Pomáha zvíťaziť a prekonávať fyzickú bolesť. Dáva silu v boji s fyzickým i psychickým utrpením. Zmenšuje všetky bolesti, utešuje , uzdravuje a vzbudzuje nádej.
Velký vojnový talizman 47. Velký vojnový talizman kabalistický magický štít chráni pred poranením a utrpením. Dáva istotu a bezpečie v boji a počas vojenskej služby. Jeho magická moc chráni pre guľkami a náhodným zranením
Dávidova hviezda 48. Dávidova hviezda - hexagram symbolizuje viditeľný a neviditeľný svet. Bola v 17 st.prevzatá za symbol judaizmu, Judy a kráľa Izraela. Predstavovala súhvezdie, pod ktorým sa čakalo na Mesiáša, 6 pracovných dní a sabat / stred
Aztécky kalendár 49. Aztécky kalendár tiež Kameň Slnka. Umožňoval kňazovi dôkladné prečítanie zatmení Slnka a ďaľších astrologických znamení, ktoré pomáhali vládcom. Symbolizuje premýšľanie a sebareflexiu.
Kresťanský kríž Golgoty 50. Kresťanský kríž Golgoty Symbolizuje silnú vieru a víťazstvo nad utrpením, pripravenosť pomôcť blížnemu. Jeho nosenie prináša dôveryhodnosť, chráni pred zlými silami a osobami s nečistými úmyslami.
ÓM 51. ÓM Staroveký inditský a tibetský znak. Je to vizuálna forma magického zvuku, mantry, uľahčujúci víziam, osvieteniu a zjednoteniu s najvyšším princípom. Položený na lotosovom kvete spôsobuje vnútorný pokoj, dodáva silu a podporuje každé konanie. Je symbolom absolutna a všetkej múdrosti.
Michelangelov magický kruh 52. Michelangelov magický kruh je kabalistický ochranný znak, ktorý symbolizuje najvyššiu duševnú dokonalosť a čestné konanie a úmysly. Má chrániť pred zlými silami a vnútornou skazenosťou. Pomáha oslobodiť sa od zlého vplyvu iných.
Čínsky mesačný kalendár 53. Čínsky mesačný kalendár je znamenie večného zrodu a trvania bytia. Je používaný ako ozdobný motív, ktorý má napomáhať novému životu a podporovať šťastný pôrod. Má sprostredkovať novému životu dobré vlastnosti a dať ho pod ochranu 12 hviezdných znamení ( 12 zvierat cyklicky panujúcich na nebi ). Má chrániť úrodnosť a zdravie ako aj zaručovať následníkov a životnú silu.
Panalpha 54. Panalpha je spoznávací znak pytagorejcov, symbol matematického učenia. Ako talizman slúži na rozvoj myslenia a vedomia pri riešení najkomplikovanejších a najťažších problemov. Pomáha dostať sa z najťažšich a beznádejných situácií, slová na talizmane znamenajú "Ty zvíťazíš".
Štastný osud a bohatsvo 55. Štastný osud a bohatsvo napomáha k šťastiu a bohatstvu "bez práce". Spôsobuje dobré vibrácie, ktoré podporujú vyžarovanie šťastia v číselných hrách. Umožňuje výhru ak osud poukazuje na výhercu. Umožňuje byť vybratý, priťahuje šťastie a bohatstvo na majiteľa.
Fanes 56. Fanes grécky boh v kruhu hviezdnych znamení. Mandala je symbolom kozmického poriadku a usporiadania javov v správnom časovom slede. Ako Talizman umožnuje harmonické spojenie procesov, konaní a javov. Napĺňa nás pokojom, dáva čas na premýšlanie a pomáha nám uvoľniť sa, symbolizuje nový život, reinkarnáciu.
Symbol zjednotenia náboženských vyznaní 57. Symbol zjednotenia náboženských vyznaní
Jantra 58. Jantra -univerzálne indické znamenie, jeden druh MANDALY, ktoré má symbolizivať niektoré vybrané božstvo a jeho silu, ktoré si chceme ctiť. Umožnuje meditáciu o rôznych aspektoch a oblastiach. Slúži samostatnej práci a posiľňuje výdrž, dáva silu robiť zázraky a napľniť nádejou.
Thorovo kladivo 59. Thorovo kladivo (Thor - grécky boh hromu) má slúžiť chránencovi pred zlom. Pomáha rozpoznať konanie nepriateľov, predchádzať nebezpečenstvu. Kladivo podporuje silu a dodáva energiu v boji proti vlastným slabostiam.
Sup 60. Sup - strážca starého Egypta, ochránca privilégií a miesta v sociálnej hiearchii. Je osudovým znamením, ktoré poukazuje na predmety, ktoré môžu predurčovať našu budúcnosť. Je duchovným ukazovateľom smeru cesty a symbolom duše. Oslobodzuje dušu od všetkých zlých charakterových vlastností a napĺňa ju tvorivými silami a sabavedomím.

AKO MAŤ LD

23. října 2006 v 21:58 | Sagisia a Suneis |  Lucidné sny

Ako mať lucidný sen

Nie je to nič ťažké. Ak ste doteraz nemali takýto sen, tak pri trocha snahy môžete mať svoj "prvý" LD do dvoch týždňov. V úvodzovkách prvý, pretože tieto sny ste určite mali keď ste boli deti, ale roky vám ich vymazali s pamäti.

Trochu teórie
V prvom rade si musíte uvedomiť v ktorej časti spánku máte sny. Bežný človek keď zaspáva, postupne upadne do najhlbšej fázy spánku. V tejto fáze sa človeku nesníva nič. Potom sa postupne vracia do plytkejších fáz v ktorých už prebieha snenie, a opäť navracia do hlbších úrovní. Čím dlhšie človek spí tým dlhšie sa nachádza v plytkejších fázach a menej v hlbších.

Wake-initiated lucid dreams - WILD
Z vyššie uvedeného poznatku vychádza aj jedna z metód, ktorá sa radí medzi najúčinnejšie. Choďte spať na 5-6 hodín. Potom sa zobuďte a buďte hore minimálne 20 min. Počas doby, keď ste hore je vhodné si čítať rôzne články s problematiky vedomých snov. Choďte spať. Počas zaspávania sa snažte byť pri vedomí. Začnú sa vám objavovať rôzne obrazce, a budete počuť rôzne zvuky. Naraz v sne budete vykonávať nejakú činnosť. Ak si však udržíte pozornosť zistíte, že je tu niečo nelogické a uvedomíte si sen. Dôležité je udržať si počas zaspávania pozornosť a logické myslenie.
Nevýhodou tejto metódy je násilné prerušovanie spánku po 5-6 hodinách. Ja osobne som vyskúšal túto techniku len niekoľkokrát s malými výsledkami. Ak máte vôľu prerušovať si spánok, tak touto metódou podľa vedcov môžete dosiahnuť veľmi dobré výsledky.

Test reality
Oveľa menej násilnou metódou ako WILD je metóda testovania reality. Táto metóda môže byť použitá osobitne, ale môže sa kombinovať aj s ostatnými metódami.
V tejto metóde testujeme činnosti, ktoré sa vyskytujú len vo sne. Vo sne dokážeme lietať. V sne sa neustále mení čas na hodinkách, zakaždým ako sa na ne pozrieme, a tak isto sa mení aj text nápisov. Testovaním týchto činností v bežnej realite a vo sne ich dokážeme od seba odlíšiť.
Testovanie reality vykonávame čo najčastejšie, aspoň 10 krát za deň, a pár hodín pred tým ako ideme spať frekvenciu testovania zvýšime. Postupne sa na činnosť testovania reality navykneme a budeme ju vykonávať automaticky. V sne sa nám potom bude tiež chcieť vykonávať test reality, a test nám odpovie že sme v sne.
Svoj prvý LD som si uvedomil tým že som vyletel do vzduchu. Následne vzrušenie z uvedomenia sna ma okamžite prebudilo. Druhý LD som bol už chladnejší. Uvedomil som si ho pozeraním na hodiny, na ktorých sa menil dátum. Keď budete skúsenejší v testovaní reality, tak hocijaká neobvyklá maličkosť vám navodí uvedomenie si sna.
Ako som písal, pri veľkom rozrušení sa môžete zobudiť. Preto sa snažím byť v sne čo najmenej rozrušený.
Nevýhodou tejto metódy je, že vám po čase samotné testovanie začne liezť na nervy a prestanete s ním. Chvíľu sa vám možno budú ešte snívať vedomé sny, ale po čase sa vedomé sny úplne vytratia až kým opäť nezačnete používať nejakú metódu. Podľa mňa je táto metóda veľmi účinná na navodenie vedomých snov pre krátke obdobie, okolo jedného týždňa, ale nie na stále navodzovanie LD.

Pohľad na ruky
Metóda je veľmi podobná testovaniu reality. Pochádza od Carlosa Castanedu. Ten odporúča chvíľu pozorovať svoje ruky. Pozorujte svoje ruky približne raz za hodinu, ak chcete môžete samozrejme aj častejšie. Pri pozeraní na ruky si môžete klásť aj otázku či ste vo sne. Ak ste v sne, pri pozretí na ruky si automaticky uvedomíte, že ste vo sne.
Ja som túto metódu použil len na zlepšenie kvality sna. Mal som LD, ale bol málo ostrý. Preto som sa uštipol a zopár krát sa pozrel na ruky.

Sugescia
Veľmi silný nástroj nielen vyvolani e vedomých snov je sugescia. Keď už ležíte v posteli, zopakujte si niekoľko krát v mysli alebo šeptom dajakú sugesciu. Mohla by znieť trebárs takto: "V sne si uvedomím, že spím a sen budem mať plne pod kontrolou". Svoj prvý LD som mal po použití takejto podobnej sugescie.

Zapisovanie snov
Zapisovanie snov priamo nevedie k vyvolaniu vedomých snov. Pomocou zapisovania si však môžeme naučiť lepšie zapamätať bežné sny. Keď potom niekedy budeme mať vedomý sen, môžeme si lepšie spomenúť čo sa nám snívalo pred ním a ako sme sa ocitli vo vedomom sne, poprípade si lepšie spomenúť na niektoré detaily zo sna. Pred zapisovaním snov som si len málokedy pamätal sen. Teraz si už naopak málokedy sen nepamätám.
Ak si chcete zapisovať sny, kúpte si zošit, ktorý vám bude slúžiť výhradne len na tento účel. Ja som si kúpil čistý zošit A4. Čistý preto aby som si mohol doňho kresliť aj obrazce zo snov, a aby mi obrázky nerušili čiary riadkov. Každú stranu som prehol napoly, takže mi vznikli dva pozdĺžne úseky vedľa seba. Do jednej časti napíšem svoj sen. Potom si ho prečítam. Väčšinou ma napadne ešte niečo, a ak to súvisí už s napísaným textom, zapíšem to vedľa do druhej časti. Takto nemusím písať vetu nad vetu, a takisto mám miesto pre obrázky (ak sa mi ich chce kresliť). Každé ráno si rezervujte zopár minút na spomenutie sna, a asi päť až desať minút na jeho zapísanie. Keď sa ráno zobudíte, nechoďte hneď vykonávať bežnú toaletu ale sa najprv zamyslite čo sa vám snívalo. Ak sa vám to nepodarí, nevadí choďte sa umyť. Ja sa väčšinou rozpamätám na sny keď sa práve umývam.

Všetky tieto metódy sa dajú navzájom kombinovať, alebo používať osobitne. Vzájomnou kombináciou a experimentovaním si určite nájdete vhodný nástroj pre indukciu vedomých snov.

A na záver ešte jedna pikoška. Ak sa vám niekedy stane, že sa zobudíte, vstanete z postele a idete si sen zapísať a v tom sa zase zobudíte, nečudujte sa, býva to bežné. Preto je vhodné aj pri samotnom prebudení, použiť napríklad test reality, a získať ďalší nástroj pre vyvolanie vedomých snov.