Satanizmus-revolta proti bohu

12. září 2006 v 12:33 | Sagisia a Suneis |  Satanizmus
Satanizmus - revolta voči Bohu

Satanizmus je živelný fenomén, ktorý sa v 20. storočí vynára z podzemia stredovekých tajných hermetických spoločenstiev a v rámci určitej pseudokultúry sa stáva verejným artiklom a kultovým idolom pre početnú mládež na celom svete. Šíri sa s veľkou razanciou zväčša ako revolta a odpor voči všetkým tradičným hodnotám a konvenciám, no najmä voči kresťanstvu a kresťanskému Bohu. V podstate ide o nepôvodný pseudonáboženský systém, ktorý nie je schopný samostatnej existencie a žije iba na základe toho, že preberá jednotlivé prvky kresťanstva, paroduje ich a prezentuje v prevrátenej podobe. Tak sa napríklad v satanizme stretávame s kresťanskými modlitbami odriekavanými odzadu, s kresťanským krížom obráteným naopak či s etickými normami proklamovanými práve v prevrátených hodnotách (napr. satanské devätoro).

Možno teda konštatovať, že satanizmus je nesúrodé hnutie ľudí, ktorí sa z rôznych príčin hlásia k revolte a k jej všeobecne zrozumiteľnému symbolu - satanovi - odporcovi Boha. Avšak pohľad na satana je u jednotlivých satanistických skupín diametrálny.
Niektorí ho chápu ako:
1. skutočnú duchovnú bytosť;
2. iní iba ako symbol spomínanej revolty - symbol (reálny či metaforický) vzbury za oslobodenie človeka
z pút morálky a zväzujúcich spoločenských noriem;
3. ďalší ako prírodný živel pôsobiaci v človeku,
4. či ako imaginárnu magickú silu.
Ak hovoríme o odpore, treba pripomenúť, že je mnoho možností, proti čomu vzdorovať. Z toho dôvodu existuje aj celý rad navzájom nezávislých satanistických skupín i jednotlivcov - od prostých exibicionistov až k masovým vrahom.

Už z toho, čo som uviedol, je zrejmé, že satanizmus je ťažko uchopiteľný fenomén. Je ako amébovitý útvar, ktorému chýbajú presné kontúry. Nie je organizáciou ani cirkvou, ba ani sektou, a to napriek oficiálnej existencii Cirkvi Satanovej. Satanizmus je skôr široké hnutie, ktorého jednotlivé skupiny vznikajú a zanikajú bez organizačných väzieb na predchádzajúce skupiny. Nemá jednotnú štruktúru, spoločnú autoritu, záväzné dogmy či doktríny a nevyznáva ani rovnakú filozofiu. Vnútorne je rozporný, hlboko diferencovaný a ideologicky nesúrodý. V podstate je nemožné stanoviť hranicu medzi tým, čo satanizmus je a čo ním už nie je. Avšak tak, ako to tvrdí aj známy český psychoterapeut MUDr. Prokop Remeš, je "napriek tomu vždy spojený s určitou psychopatologizáciou osobností a jedincov, od najdiskrétnejších osobnostných akcentácií až po úplne manifestačné deviácie sexuálneho rázu."
V dodržiavaní zásad, ktorých je v satanizme pomerne mnoho, medzi satanistami panuje takisto nejednotnosť. Hoci sú také, ktoré sa všeobecne dodržiavajú, mnohé sa dodržiavať nemusia, dokonca sa môžu i porušovať. Každý satanista si upravuje satanizmus sám pre seba, preto ani jeho stúpenci často spolu neudržiavajú nijaké organizované širšie vzťahy. Priatelia sa iba s tými, s ktorými si rozumejú a na svoje čierne omše pozývajú iba dobrých známych. Zásadou, ktorej sa ako jedinej držia všetci a od ktorej sa odvíja celý rad ďalších pravidiel, je tzv. Crowleyov thelemický zákon: "Rob, čo chceš, to nech je tvoj celý zákon." Táto navonok oslobodzujúca zásada vychádza z jedného zo základných satanistických pravidiel, ktoré znie: "Všetko, čo je príjemné tak pre teba, ako aj pre tvojho partnera, je správne, a preto to môžeš robiť bez výčitiek svedomia."

Napriek všetkým konštatovaniam možno povedať, že v rámci tohto širokospektrálneho hnutia koexistujú v satanizme tri základné hlavné prúdy:
1. - tzv. tvrdý satanizmus charakterizovaný konaním krvavých rituálov (zvieracích alebo aj ľudských). Nie je známe, že by sa na Slovensku takýto prúd vyskytoval;
2. - tzv. mäkký satanizmus predstavovaný oficiálnymi satanistickými cirkvami. Sem patrí najmä kalifornská Cirkev Satanova a jej menšie organizácie. Tieto "cirkvi" reprezentujú sumár väčšiny súčasných satanistických organizácií. Zakazujú rituálne obete ľudí a zvierat a odrádzajú svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestujú však proti kresťanskej morálke a morálke ostatných duchovných náboženstiev, ktorú považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhlasujú narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný nijakými obmedzeniami, žije voľne a všetko má dovolené. Tento smer stavia proti solidarite egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súcitu boj. Satan sa tu nechápe ako reálne existujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia, voľnosti, pokroku a radosti. Za uznávanú hlavu tohto prúdu satanizmu a súčasne za najväčšieho satanistu 20. storočia sa považuje "čierny pápež" Anton Szandor LaVey. "Vďaka" nemu sa Cirkev Satanova stala najrozšírenejšou satanistickou organizáciou na svete. Má asi milión členov v Amerike a mnohé pobočky po celom svete - tzv. "grottoes";
3. - a veľmi neurčitý prúd tzv. čarodejníckeho a magického ezoterizmu.

Podľa vnímania a prístupu ľudí - vyznávačov satana, sa satanizmus môže praktizovať ako:
1. - ideový kult satana a skutočný, aj keď veľmi zvrátený a paradoxný druh náboženstva;
2. - druh čiernej mágie;
3. - druh ideologizovaného kultu, ktorý je predovšetkým prostriedkom na skupinové sexuálne orgie.
Podľa slov MUDr. P. Remeša "možno kresťanstvo vymedziť troma základnými dimenziami - dimenziou náboženskou, morálno-etickou a civilizačno-kultúrnou. A práve v opozícii voči týmto rozmerom dejinného fenoménu kresťanstva sa vyvinuli tri základné formy satanistického antináboženstva.
Satanizmus ako:
1. - náboženstvo vzdoroboha;
2. - kresťanská antimorálka;
3. - nová antikultúra."
Posledná z menovaných foriem má na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie. Zahrnuje ľudí a skupiny, ktoré vnímajú súčasnú západnú civilizáciu ako kresťanskú; odmietaním tejto civilizácie nachádzajú svoju antikresťanskú identitu práve v satanizme. Dr. Remeš k tomu poznamenáva: "Sú to ľudia, ktorí azda ani neveria v reálnu existenciu satana, ba ani v reálnu existenciu Boha, ale práve kresťanstvo (ktoré viac či menej nenávidia) si spájajú so zlom a násilím, pričom sami ho odmietajú. O historickom Ježišovi vôbec nič nevedia a zmätenými predstavami o kresťanstve majú azda najbližšie k stredovekým luciferiánom. Často sú to ľudia úprimne túžiaci po dobre a láske (aj keď pomerne svojsky chápanej), občas však podliehajú komerčnej manipulácii najrôznejšieho druhu."


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 skinheads skinheads | 25. června 2008 v 11:02 | Reagovat

na nikoho neverim

2 ccc ccc | 14. září 2008 v 13:14 | Reagovat

podla mna sam sebe panom a hotovo!

3 666 666 | 4. března 2009 v 11:13 | Reagovat

welmi dobre ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama